v roku sme sa spýtali známych osobnosti z Kysúc.
Viliam Judák, nitriansky biskup, rodák z Novej Bystrice - Harvelky
Náš pohľad na prežívanie Vianoc je vždy rozdielny. Inak vníma Vianoce dieťa, človek v produktívnom veku, ktorý je úspešný; inak človek chorý, nezamestnaný, bezdomovec, či človek na konci svojej životnej cesty. Napriek tomu všetkých nás dojíma teplo Vianoc, domova, žiarivé oči detí, súcitné a štedré dlane, tichá blízkosť úcty a vďaky...
Vianoce nám hovoria, kde môžeme Boha i človeka celkom iste nájsť. Aké veľké tajomstvo! Je to Božia radosť: seba „strácať“ a z lásky sa stať jedným z nás, jedným z tých, čo sú celkom kdesi dole. Pre nás je to príčina k veľkej radosti, lebo teraz vieme, že Boh nás miluje láskou, ktorá prekračuje všetky naše predstavy.
Buďme úprimní. Vianoce nie sú ľahkým dňom. Naša viera i náš život je častokrát postavená pred mnohé námietky a otázky, ktoré nezjednodušuje tento sviatok. Áno, často naozaj nie je ľahko premôcť pochybnosti, prekonať sklamanie a veriť. Vianoce nie sú pre nás ľahkým dňom... Ale ani pre Ježiša nebol jeho život ľahký. Nesmieme totiž zabudnúť, aj v tejto radostnej chvíli, na ďalší život spojený s ohlasovaním, ale aj s jeho utrpením a smrťou, ale aj jeho víťazstvom. Na to nemožno zabúdať ani na tohtoročné Vianoce na pozadí, ktorých prežívame mnohé nepokoje a ťažkosti spoločenského i politického života doma i vo svete. Pre nijaké obdobie a pre nijaké skupiny, či jednotlivca, nie je Boh minulosťou. Boh nám ide neustále v ústrety. Pochopiť to znamená pochopiť, že Vianoce potom nie sú iba udržiavanou kresťanskou tradíciou, či lacným folklórom, ale poľudštením života a naplnením jeho zmyslu. Uvedomiť si to a žiť tieto hodnoty každodenne - to je moje žičenie pre všetkých ľudí dobrej vôle - aj na Kysuciach - a s týmto vedomím chcem aj vstúpiť do budúceho roka.
Dušan Mikolaj, redaktor, publicista, esejista, rodák z Lodna
Vianoce sa opakujú každým rokom, prichádzajú s presnou pravidelnosťou. Niekedy sa voľné dni spoja s víkendovými a my máme ilúziu dlhých sviatkov. Tento rok sviatočné dni označované v kalendároch nádejnou červenou splývajú s bežnými koncotýždňovými, a tak sa treba vopred naladiť optimistickejšie aj v tom duchu, že pohodu v našich domovoch možno vytvoriť podľa iných kritérií, než sú „platené voľná". Napokon, viacerí Kysučania majú už dlhodobejšie voľná, aj keď nie platené, dôchodcovia si voľkajú celoročne, hoci pri troche rozšafnosti by vedeli podporu stroviť za menej, než je dvanásť mesiacov, viac ako 52 týždňov či 365 dní v roku. Dožičme celým priehrštím prázdniny školákom, veď ktovie, aké radosti ich čakajú, keď dospejú a budú sa musieť o seba sami postarať. A nezáviďme, že sa pri nich „zvezú" (žeby nebodaj aj na sánkach po romanticky zasnežených stráňach?) učitelia - a ak im to nijako nevieme odpustiť, privrime oči a predstavme si, že je po prázdninách a my stojíme namiesto nich pred triedou nesmierne poslušných a po vedomostiach chtivých žiačikov či dospievajúcich študentov.
A čo nadelíme našim najbližším? Pravdepodobne viac darčekov než po iné mesiace, lenže to ostatné sa i pri zdanlivej hojnosti - nevynímajúc výdatné jedlá a pitia - môže podobať celkom všedným dňom. Pravda, ak sa sami spontánne a so vskutku dobrou vôľou nepričiníme o dobrú náladu a žičlivú pohodu.
Jozef Ninis, sánkár, dvojnásobný účastník zimných olympijských hier
Vianočne sviatky budem tradične tráviť so svojimi blízkymi, so svojou rodinou doma v Čadci. Priletím z Kanady tesne pred Vianocami a na Nový rok opäť cestujem do zahraničia. Toho času prežitého s rodinou teda nie je až toľko, koľko by som si prial. V zimných mesiacoch som mimo Slovenska takmer stále a počas roka zase na Štrbskom Plese v Tatrách, kde sa pripravujem na sezónu. Preto si prežitý čas, ktorý som doma
o to viac cením. Mám rád atmosféru Vianoc, maminkinu kapustnicu, rybu, vianočné oblátky, koláčiky...Vždy si nájdem čas a spolu s mamou zájdem do kostola na Polnočnú svätú omšu.
Darčeky už nejaké mám, čosi ešte domyslím. Dúfam, že obdarených potešia. Najväčším darom by bolo mať všetkých, ktorých mám rád, stále pri sebe. A aby sme boli všetci zdraví.
Čo by ma potešilo v Novom roku? Určite ako športovca dobré výsledky na svetových pohároch, dobré umiestnenie na majstrovstvách sveta. Prial by som si priaznivejšiu situáciu v športe na Slovensku. A ešte prajem všetkým čitateľom MY Kysuckých novín požehnané Vianoce, plné lásky, rodinnej pohody a oddychu.
Ladislav Hrubý, kysucký spisovateľ, publicista, učiteľ
Vianoce sú predovšetkým rodinnou záležitosťou, vtedy majú byť rodiny spolu. A tak ich s manželkou budeme tráviť doma uvedomiac si, že naše deti už majú tiež vlastné domovy s vlastnými deťmi. Hovorím o našich troch dcérkach, ktoré určite nezabudnú na svojich rodičov, najmä na kráľovského otecka... Ale vážne, aj keď sa to niekto snaží bagatelizovať, zľahčovať, rodina je istota, záruka. Také sú aj Vianoce...
Takže tohtoročné vianočné sviatky by sa nemali zvlášť líšiť od predchádzajúcich. Možno pribudli nejakí priatelia, to znamená aj viac návštev a vzájomných posedení.
Čo sa týka darčekov, pod stromčekom nebudú chýbať knihy, je to taká naša rodinná tradícia, dohoda s novonarodeným Ježiškom. Predsa len sa do darčekového balenia tohto roku dostane aj pekná nová publikácia pre deti (vnúčatá), lenže tá nech ostane zatiaľ tajomstvom...
Do nového roku, lebo po Vianociach sa rok s rokom stýkajú, si väčšinou nedávam žiadne zvláštne želania, najmä nie také, čo sa len ťažko dajú splniť. Radšej o nich pomlčím... Ono to všetko akosi príde samo od seba – keď sa budeme snažiť dať tomuto svetu aspoň kúsok svojho vlastného ja.
Miroslav Cipár, akademický maliar a ilustrátor, rodák z Vysokej nad Kysucou
Vianoce budeme tráviť tak, ako vždy. Mám „vianočnú ženu", ktorá berie Vianoce veľmi vážne, s prípravami začína od prvej Adventnej nedele.V spôsobe slávenia vianočných sviatok sme veľmi tradiční a dodržiavame všetky zvyky ako nás naučili naši rodičia.
Tentoraz zostávame v Bratislave, príde dcéra s rodinou z Prahy, syn s rodinou žije v Bratislave, aby sme mohli byť všetci spolu. Vianoce sú predsa sviatky rodinné. Chceli by sme, aby boli také isté ako všetky predchádzajúce a prekvapenia sa neprezrádzajú. Pravdaž, je nám ľúto, že nepôjdeme na polnočnú cez Radvanovo do Vysokej... Mojím najväčším želaním do Nového roku je, aby sa ustálili spochybňované tradičné hodnoty, v ktorých nás vychovávali, a v ktoré veríme.
Jozef Banáš, slovenský prozaik, dramatik, diplomat a politik
V našej rodine si nevieme predstaviť Vianoce bez živého stromčeka. Najmä Adelka je veľmi náročná a od detstva zdôrazňovala, že stromček musí byť hustý a voňať po živici. Nemá rada borovice, radšej má jedličku. Časy, keď nám ujec Fero posielal na Vianoce jedličku z Jurošáku z babičenkinho jurošovského urbára na Podzávoze sú už minulosťou. Niet už nielen ujca Fera, ale ani jedličiek na Jurošáku. Vraj zmizli vďaka lykožrútovi alebo niekoľkým zlodejom... Tak kúpim dánsku jedličku, tá sa, aspoň sa mi tak zdá, najviac podobá na tie kysucké.
Stromček u nás staviame už tradične na Luciu a o to dlhšie sa tešíme z vianočnej atmosféry. Tento rok budeme mať dve Štedré večere, keďže staršia dcéra Mária s vnučkou Natali a zaťom prídu k nám z Prahy už skôr. Spolu s babkou Máriou, ktorá sa na Vianoce dožíva 92 rokov, budeme spomínať na Adelkinho deda Jozefa, ktorý nás predvlani opustil. V prekrásnej knihe Jaroslava Veličku „Kysuce“ som zistil, že v niektorých kysuckých obciach mávajú na štedrovečernom stole aj polesníky. Tak som sa rozhodol rodinu prekvapiť a na stole ich budeme mať aj my. Myslím, že ich kombinácia s kyselkavou východniarskou griskovou polievkou bude výborná. Samozrejme, nesmie chýbať cvikľový šalát a ryba. Sviatočné trubičky upečie švagrov brat. Tradične budú pod stromčekom originálne darčeky, ktoré musí každý vyrobiť sám. Najviac sa tešíme na obrázky od Natali. Adelka ako zvyčajne tiež každému niečo namaľuje.
Literárne Vianoce budem mať tiež štedré, keďže môj najnovší román Sezóna potkanov láme rekordy v predajnosti a za román Zastavte Dubčeka! som pred Vianocami dostal Zlatú knihu za viac ako 15 000 predaných kusov a za román Kód 9 dokonca Platinovú za viac ako 25 000 predaných kusov, takže mám ozaj dôvod na spokojnosť.
Adelka si vzájomne darovala s kolegami vo Funrádiu vianočné ozdobičky z čadčianskej Okrasy. Dohodli sa, že si ich každý zavesí na svoj stromček, aby im aj na Štedrý večer doma pripomínali kamarátov.
Fedor Flašík, manažér, podnikateľ
Tieto vianočné sviatky budem prvýkrát tráviť s mojou vnučkou Chloe v našom domčeku v Rakúsku na Stuhlecku, kde sa budeme sánkovať a stavať snehuliakov. Bude to taká klasická „dedkovská“ zábava. Samozrejme, bude tam aj babka Monika a všetky naše 3 deti.
Tieto Vianoce budú teda iné oproti tým minulým, keďže k našim trom deťom pribudla vnučka. A čo sa týka prekvapení? Nuž, momentálne sa celá pozornosť sústreďuje na Chloe, ktorú ich čaká asi najviac. Naše tri deti majú všetko a stále vyhlasujú, že nič nepotrebujú. Určite však niečo dostanú. Pre Moniku ešte nemám vymyslené žiadne prekvapenie. Určite to však bude niečo krásne, romantické a vtipné. A moje novoročné prianie? Aby sme všetci na Slovensku, nielen moji blízki, boli zdraví a veselí.
