Mnohé mamičky si napriek bolestiam pri pôrode radi zaspomínajú na to, ako prvýkrát pozreli na dieťatko a počuli od lekára „pohládzajúce“ slová: „Je zdravé“. Aj preto pri retrospektíve sa pani Marcele z Oščadnice kotúľajú z očí slzy. Nečudo. Počas tehotenstva vôbec netušila, že jej jeho záver môže priniesť toľko bolesti. Nielen fyzickej.
Na dieťatko čakali sedem rokov
„Veľmi sme po dieťatku túžili, bola to neskutočná radosť, keď som zistila, že sa stanem matkou. Čakali sme na to dlhých sedem rokov,“ spomína 38-ročná žena.
Keď sa prebrala po „cisárskom reze“, dozvedela sa hroznú správu. Jej dievčatku chýbali od ramennej kosti horné končatiny. „Bol to pre nás obrovský šok. Nechápali sme, ako sa to mohlo stať. Počas prehliadok nikto nič nezistil,“ spomína. Napriek handicapu prijala malú Vanesku s láskou celá rodina. Stal sa z nej doslova miláčik. Dnes má dievčatko šesť rokov a je škôlkarkou.
„Do škôlky chodí už tretí rok, no nikdy neprišla s tým, že by jej deti slovne či fyzicky ubližovali, naopak. Majú ju radi,“ vraví mama. Na otázku, ako budú riešiť jej školskú dochádzku, respektíve ďalšie štúdium, odpovedá, že zatiaľ o tom nechcú príliš rozmýšľať. V jednom sú si však istí. Do internátnej školy ju určite nedajú: „Sme silno citovo na seba naviazaní, určite by veľmi zle znášala, keby musela bývať na internáte.“
Pomocou nožičiek vie uchopiť aj lyžicu a najesť sa
Ak by si niekto myslel, že Vaneska je pre svoj handicap smutné dievčatko, ktoré nemá o nič záujem, veľmi by sa mýlil. Kreslí, spieva a venujú sa rôznym iným činnostiam. Ruky jej nahrádzajú nožičky, ktorými dokáže napríklad uchopiť lyžicu a najesť sa, dokonca používať mobil.
Pre pani Marcelu je veľkou oporou jej manžel Pavol, ktorý síce odchádza za prácou na týždňovky, no keď príde, venuje sa svojim dvom „dievčatám“ v maximálnej miere. Dobré zázemie vytvárajú aj jej rodičia, s ktorými žijú spoločne v rodinnom domčeku. „Ak niekto hovorí, že sa možno vysporiadať s tým, keď je jeho dieťa postihnuté, nie je to pravda. Človeka to trápi celý život. Musí sa však s tým naučiť žiť. Na druhej strane si vždy poviem, že sú ľudia, ktorí sú na tom ešte horšie,“ dodáva. Pre ňu i dcéru je veľkým šťastím najmä rodina. Lebo ako povedal istý mysliteľ, bez nej sa človek trasie od zimy v nekonečnom vesmíre...
