Zľahla sa po ňom zem a nešťastným rodičom zostali len oči pre plač.
V rodinnom domčeku Janíčkovcov v Starej Bystrici vládne smútok. Uplynulo vyše 5 rokov odvtedy, čo rukou vraha zomrel ich milovaný syn. „Keď odchádzal sľúbil, že keď sa vráti, pôjdeme spolu do Poľska. Chcel mi kúpiť zimný kabát,“ spomína 68-ročná Magdaléna Janíčková, ktorej dolu lícami stekajú slzy. Vraví, že o smrti syna sa dozvedela, keď sa v nedeľu vrátila z kostola. Smutnú správu jej zvestoval manžel Ján, ktorému to prišli povedať policajti.
V podniku sa strhla bitka
„Môj syn by nebol ublížil ani muche. Bol to dobrý chlapec. Všetko čo chytil, urobil. Nechodil po diskotékach či baroch, aj do toho, kde sa to stalo, išiel prvý raz,“ hovorí nešťastná matka. Tridsaťštyriročný Marián robil v Prahe, dokonca v Taliansku a nikdy nedošlo k žiadnym problémom. V Bratislave pracoval na rôznych stavbách už predtým. Do bratislavského podniku sa vybral s kamarátmi prvýkrát. Matka spomína, že tí jej povedali, že sa skupinka, medzi ktorými bol aj spomínaný Afganec, začala biť. Nevedia si to vysvetliť. Je možné, že si ich s niekým pomýlili. Jej synovi Afganec pravdepodobne zlomil väzy.
Bol športovcom i hasičom
Marián sa venoval športu, dokonca v minulosti hrával v kapele na trúbku. Pôsobil aj v hasičskom zbore. Nikto netušil, že hasičské auto, o ktoré sa staral a ktoré riadil, keď išli na výjazdy, raz pôjde na čele smútočného sprievodu. Hasičom bol od desiatich rokov. Slovami chvály nešetria ani susedia, ktorí spomínajú, že nikdy neprešiel okolo nich bez pozdravu. Aj podľa nich bol dobrým človekom vždy ochotným pomôcť.
„Vrah uniká pred spravodlivosťou, zrejme ho za tento čin nikto nepotrestá. Zabil pritom nevinného človeka. Náš syn nám chýba a cítime nevýslovnú bolesť. Je o to pálčivejšia pretože vieme, že milované dieťa nám už nikto nevráti,“ plačúc dodáva matka.
