Vianoce a nakupovanie. Akurát pred sviatkami pribudne v obchodoch nová výzdoba, aj ulice sú rozsvietenejšie a útulnejšie. Nakupujeme čím ďalej viac. Samozrejme, ak na to máme...
Vianoce v zajatí
Bývali však aj iné Vianoce. Ľudia si na ne spomínajú. Existujú ešte pamätníci, ktorí zažili napríklad poslednú svetovú vojnu. Dokonca sa stali jej aktívnymi účastníkmi. Veď aj počas vojny boli vianočné sviatky...
Ján Kasaj z Krásna nad Kysucou má už svoje rôčky, v januári oslávi osemdesiate deviate výročie narodenia. Je to veľmi zručný majster, ešte aj teraz dokáže z dreva vyrobiť rôzne pekné a praktické veci – stoly, stoličky, hokerlíky, stolčeky, ba najnovšie sa pustil do vtáčích búdok. V roku 1941, teda počas druhej svetovej vojny, narukoval do slovenskej armády. S ňou sa potom dostal na východný front. Tu ich odzbrojili a zavliekli na nútené práce do Nemecka.
„Dostali sme sa do kúpeľného mesta Bad-Orb,“ spomína si Ján Kasaj. „Umiestnili nás do lágra. Tam som zažil aj jedny Vianoce.“
Bolo to v roku 1944. V tom čase, pred Vianocami, pracovali zajatci v horách ako lesní robotníci. Bolo ich vyše tridsať. S miestnymi ľuďmi vychádzali vraj dobre. Dokonca mohli s nimi chodiť do kostola na omše. Každý vyfasoval modlitebnú knižku. Knižky si nosili so sebou.
„V tom kostole sme krásne spievali a civilisti si to hneď všimli,“ hovorí s úsmevom pán Kasaj. „Páčilo sa im to. Radi nás počúvali...“
Atmosféru vojny vystriedala vianočná
Až prišli vianočné sviatky. Ľudia z jedného domu im dali za úlohu zohnať stromček a ozdobiť ho. Priniesť pekný vianočný stromček, to nebolo ťažké, no kde zohnať ozdoby? Vtedy sa všade po zemi povaľovali pásy staniolu, vraj ich zhora pozhadzovali Američania. Postrihali teda staniol a hneď bol stromček vyparádený. Civilisti ich potom večer pozvali na štedrovečernú hostinu. Naozaj to bola vtedy pre nich hostina! Zaviedli ich do miestnosti a ponúkli koláčmi a vianočkami. Ba dovolili svojim zajatcom vypiť aj trochu „šnapsu“, teda šampanského.
Toto všetko však nebolo zdarma. Za dary museli zaspievať vianočnú pieseň. A hneď aj spustili: „Tichá noc, svätá noc...“ Spievali tak úžasne, že tým miestnym vyhŕkli slzy do očí. Postupne sa začali k zboru pridávať. A tak vtedy znela vzdialeným krajom zmiešaná Tichá noc – zajatci ju spievali po slovensky a nemeckí civili po nemecky! Atmosféra vojny sa aspoň načas vytratila z ľudských sŕdc a ponechala priestor pokoju a kráse nového zrodenia...
