„Nikdy sa nezbavuj svojich ilúzií. Keď sa stratia, síce ešte môžeš jestvovať, ale prestávaš žiť,“ povedal Mark Twain. Dvadsaťsedemročný Ján aj vďaka nim verí, že raz bude jeho rodina opäť pohromade. Tieto Vianoce tomu tak nebolo.
Ján má dvadsaťsedem rokov a stal sa z neho bezdomovec. K tým sa väčšina ľudí správa nedôverčivo, niekedy až nenávistne. Sú bez peňazí, nemajú kde bývať, stávajú sa príťažou pre príbuzných, okolie. Niekde však všetko začína.
Ján pochádza zo Zbyňova, pôvodne sa mal vyučiť za obuvníka. „Nebavilo ma to, chcel som ísť za maliara – natierača. Pre choré srdce som si však môj sen nemohol splniť,“ začína v rozprávaní. Svoje chatrné zdravie vraj môže za to, že pracoval len občas, trvalú robotu mu nikde nedali. Jeho problémy sa začali kopiť po tom, ako sa oženil. Ľubica pochádzala z Rajeckých Teplíc a mala už dve malé deti – Adamka a Timeu.
Nedoplatky spôsobili krízu vo vzťahoch
Najskôr bývali v rodinnom dome s jeho starými rodičmi, matkou a ujcami. Peniaze boli v rodine čoraz viac na pretrase. Zvlášť, keď chodili upomienky o nedoplatkoch. Najmä za elektrinu. Pre nezhody sa mladá rodina odsťahovala k matkinmu priateľovi do Jasenova. „Bývali sme v takej malej kuchynke, musel som robiť všetko, čo mi povedal,“ sťažuje si, Vraví, že nevládal vždy splniť predstavy majiteľa domu aj preto, že nevládal. Predtým totiž podstúpil operáciu pľúc. Rodina sa medzičasom rozrástla o spoločného syna Janka. „Manželka dostávala 220 eur, z toho sme museli vyžiť. Nevychádzalo nám to. Bola to hrozná situácia.
Ľubicina matka požiadala úrady, aby jej všetky tri deti zverili do opatery. „Podarilo sa jej to u Adamka a Timei. Je to už vyše roka. Janka sme jej nechceli dať,“ vysvetľuje otec. Medzičasom mu v dome starých rodičov zrušili trvalý pobyt a tak sa oficiálne stal z neho bezdomovec. Z domu v Jasenovej sa takisto museli vysťahovať. A tak sa začalo pendlovanie po príbuzných a známych, aj na Kysuciach. Všade sa však rodina „ohriala“ len krátko. V nemocnici v Žiline prišiel na svet 5. decembra ďalší syn Tomáško.
„Žena s dvomi synmi je v azylovom dome, ja sa zatiaľ túlam po príbuzných. So stravou mi pomáha sestra Janka, ktorá býva v Rajci. Podal som si ďalšie žiadosti o zamestnanie, chcel by som také, aby tam bola aj ubytovňa, kde by sme sa nasťahovali,“ vraví.
Aby mali väčší príjem, chcú sa rozviesť. Ján chodí pravidelne na úrad práce, nedostáva však sociálne dávky, pretože zatiaľ mu pre manželkine príjmy na deti a sociálne, nevychádzajú.
Chcú začať odznova
Ján nie je typickým bezdomovcom. Aspoň nie takým, ktorému by z kapsy trčala fľaša čuča, zbieral ohorky z cigariet, či zapáchal. Na naše stretnutie prišiel čistý, bolo očividné, že alkoholu neholduje. Má mobilný telefón a správa sa kultivovane. Je nešťastný z toho, že rodina nebola na Vianoce pohromade. V zariadení, kde umiestnili jeho manželku s deťmi, nežijú manželské páry, je určená len ženám a deťom. „Chcem svoje deti naspäť, túžim po tom, aby bola celá rodina pokope,“ napísala nám v liste jeho manželka. „Veľmi sa trápi pre to, že tie staršie sú už rok u jej matky,“ potvrdil nám so smútkom v hlase Ján. Vraví, že do takejto situácie sa nedostali len vlastnou vinou. „Skrátka, ocitli sme sa v núdzi a nemohli sme pokryť životné náklady,“ vysvetľuje. Bol by veľmi šťastný, keby sa mu podarilo nájsť si prácu, ktorú by zvládol aj pri svojom zhoršenom zdravotnom stave a ubytovanie. Potom by mohli začať odznova.
