Na úvod si vás všetkých srdečne pozdravujem z „červeného” stredu Austrálie. Trošku konkrétnejšie – môj pozdrav a spomienka na rodnú vlasť idú ku vám z môjho nového misijného pôsobiska v Alice Springs. Prešlo už 8 mesiacov odvtedy, čo som sem priletela po 9 rokoch pôsobenia v najväčšom austrálskom meste Sydney. Aby som vám tak trošku približila vzdialenosti, z Alice Springs to Sydney potrebujeme skoro 3 hodiny letu. Sydney a Alice Springs! Aký to rozdiel!!!
Skoro 5 miliónové veľkomesto som zamenila za 28-tisícové mestečko. Nepotrebujem tu električenku, nestojím v železničnej stanici v rade na lístok; do kostola, na poštu a do väčších obchodov možem ísť pešo. Nuž a veru do kostola mi to trvá 25 minút. V nákupnom stredisku sa na mňa usmievajú známe tváre a vôbec, stratila som anonymitu veľkomesta. Namiesto prekrásneho prístavu tu máme rieku bez vody. Je to naozaj rieka ale len zopárkrát v roku je v nej aj voda. Namiesto výškových budov sú tu najviac jednoposchodové domy. V Sydney mala každá štvrť svoj kostol a faru, v Alice Springs máme len jeden katolícky kostol. Ostatné kresťanské cirkvi majú tiež len jeden kostol a stačí nám to. Je to také rodinskejšie – všetci chodíme do toho istého kostola. V Sydney bolo v lete teplo a vlhko, tu je horúco a sucho. Hovorí sa, že suché teplo sa lepšie znáša – je mi teplo a pritom sa nepotím. Máme tu teraz tretí mesiac jar – u nás je to, ako viete, všetko naopak, lebo na Slovensku máte teraz jeseň – a zatiaľ najvyššia teplota bola 41 stupňov. Skúsenejší mi však povedali, že to bolo ešte priskoro. Teploty nad 40 stupňov by mali prísť teraz v decembri a januári.
My, Služobnice Ducha Svätého sme v tejto časti Austrálie nová rehoľná kongregácia. Mám tu česť byť pionierkou v tejto novej misii. Zatiaľ som tu teda jediná SSpS ale dúfam, že v novom roku pribudne prírastok do komunity. Znamená to, že som tu na všetko sama – nákupy, varenie, upratovanie, pranie, písanie kroniky a mesačné vyúčtovania no a pritom pracujem na plný úväzok v nemocnici. Nie je však len práca ako to možno berú všetci ostatní zamestnanci nemocnice, je to moja misia. Som zamestnaná v štátnej nemocnici, ktorá má okolo 200 postelí ako nemocničný kaplán a koordinujem nemocničnú pastorálnu starostlivosť. Celý deň som v kontakte s ľuďmi, takže skutočnosť, že večer doma nemám možnosť s niekým hovoriť, mi až tak veľmi nevadí. Bezplatný hovor na skype je ohromná vec. Lenže keď vy na Slovensku pracujete, ja spím a naopak. S pacientami, ich rodinnými prislušníkmi a tiež s ostatnými zamestnancami zdieľam ich radosti a bolesti. Teším sa tejto mojej misii lebo mám možnosť byť blízko ľuďom, ktorí to momentálne potrebujú a možem im pomôcť dostať sa bližšie ku tomu pravému Liečiteľovi tela a hlavne duše. Osemdesiat percent pacientov sú naši pôvodní obyvatelia Austrálie – Aboriginals.
Nemocniční zamestnanci ako aj obyvatelia Alice Springs vo všeobecnosti sú z celého sveta. Odzrkadľuje to našu austrálsku medzinárodnosť. Už som tu mala možnosť s niekoľkými Čechmi hovoriť slovensky, no a veru dobre to padlo - aj mne, aj im. Raz som sa v obchode rozprávala s jedným zamestnancom a spozorovala som, že iný zamestnanec sa na mňa uprene díva a pozorne počúva náš rozhovor. Bola som pridelená na obsluhu tomu „zvedavému” a jeho prvá otázka bola, že odkiaľ som. Keď som sa ho spýtala na dôvod jeho otázky tak mi odpovedal, že môj prízvuk v angličtine je veľmi podobný prízvuku jeho mamy. Nebol ďaleko od pravdy, jeho mama sa narodila na Slovensku ale vyrastala v Čechách.
Autor: Sestra Magdaléna Leutterová
