ČADCA. Štyria Kysučania si zajtra odnesú ocenenie Osobnosť Kysúc. Každoročne ho udeľuje Kysucká kultúrna nadácia v Bratislave a predstavitelia kysuckých samospráv. V slávnostnom programe vystúpi Kysucký komorný orchester pod vedením dirigenta Karola Kevického.
Kardiológa Stanislava Mizeru ocenia za humánnu činnosť
Kysuce dali Slovensku mnohých vynikajúcich lekárov. Patrí k nim aj uznávaný 57-ročný kardiológ, rodák z Ochodnice, doktor Stanislav Mizera.
Po ukončení štúdia sa v roku 1979 zaujímavou hrou osudu ocitol v Bratislave v práve založenom Ústave kardiovaskulárnych chorôb, dnes Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb. Pracuje tam doposiaľ, teda viac než tri desaťročia.
V súčasnosti je zástupcom primára oddelenia intervenčnej kardiológie. Vykonáva najmä invazívne vyšetrenia srdcových a cievnych ochorení, diagnostiku chlopňových ochorení a endomyokardiálne biopsie u pacientov po transplantácii srdca. Hlavnou doménou jeho práce je však intervenčné riešenie srdcových ochorení. O tejto problematike prednáša a publikuje, pravidelne sa zúčastňuje na odborných podujatiach doma aj v zahraničí.
Tento lekár je nielen skvelým odborníkom – kardiológom a detským kardiológom, ale predovšetkým mimoriadnym človekom, pripraveným vždy a za každých okolností pomôcť každému, kto to potrebuje. Jeho ľudskosť, láskavosť a srdečnosť poznajú aj mnohí Kysučania, ktorí sa zverili do jeho rúk. Pravidelne a veľmi rád sa vracia do svojho rodiska, pretože srdcom je stále Kysučan. Dokazuje to aj svojimi charitatívnymi aktivitami organizovanými na podporu zdravotníckych zariadení na Kysuciach.
Peter Prívara je známym športovcom
Bývalý úspešný reprezentant v cyklistike – Peter Prívara sa narodil 16. septembra 1960 v Čadci. Svoje prvé úspechy získal ako člen športových klubov v Čadci a Kysuckom Novom Meste. Z tohto obdobia si najviac cení 2. miesto na Majstrovstvách ČSSR v staršom doraste a víťazstvo v dorasteneckej kategórii Okolo Slovenska. Od roku 1979 jazdil za klub Inter Bratislava, neskôr za vojenské kluby Dukla Brno a Dukla Trenčín. Roku 1986 sa vrátil späť do Interu a stal sa kapitánom družstva. V decembri 1989 prestúpil k profesionálom do rakúskeho tímu Varta Elkhaus Viedeň.
Počas svojej športovej kariéry sa stal niekoľkonásobným majstrom Slovenska na ceste aj na dráhe. Roku 1989 ako člen československého družstva obsadil 3. miesto na Pretekoch mieru. Vyhral mnohé etapy na viacerých pretekoch na Slovensku a v Českej republike, tiež v bývalej Juhoslávii, Maďarsku, Poľsku, Švajčiarsku, Nemecku, Taliansku, Francúzsku i Grécku.
Ako profesionál sa zúčastnil takých významných podujatí, ako boli Majstrovstvá sveta profesionálov, preteky Okolo Ameriky, na Kube, v USA, Venezuele, Portoriku, Mexiku, Austrálii, Maroku. Profesionálnu kariéru ukončil v roku 1992 víťazstvom na pretekoch Kysuce - Orava - Kysuce, vo svojom rodisku, v Čadci.
Za najúspešnejší vo svojej športovej kariére považuje rok 1988, keď dosiahol 23 víťazstiev, 28-krát stál na stupni víťazov a bol vyhlásený za Najlepšieho cyklistu Slovenska.
Dňa 13. marca 2011 sa stal prezidentom Slovenského zväzu cyklistiky. Jeho cieľom je vynaložiť maximálne úsilie na ozdravenie slovenskej cyklistiky, obnoviť jej zašlú slávu a popredné miesto na slovenskom športovom nebi a taktiež skvalitniť prácu Slovenského zväzu cyklistiky. Titul Osobnosť Kysúc 2011 získa za činnosť v oblasti športu.
Ivan Hudec si obľúbil Kysuce i Kysučanov
Lekár a spisovateľ Ivan Hudec nepochádza z Kysúc, no k tomuto regiónu má veľmi osobný a hlboký pozitívny vzťah, ktorý pretrval celé desaťročia. V roku 1983 ho osud zavial na Kysuce, kde zotrval do konca roku 1985. Odtiaľ odchádza opäť do metropoly Slovenska a stáva sa námestníkom riaditeľa pre liečebno-preventívnu starostlivosť v Štátnom ústave národného zdravia. Po revolúcii vstupuje do politiky, v apríli 1990 bol zvolený za poslanca SNR a v roku 1994 sa stal ministrom kultúry SR. Počas svojho pôsobenia vo funkcii sa veľmi intenzívne venoval aj koncepcii, rozvoju a skvalitňovaniu miestnej a regionálnej kultúry. Vytváral priestor a podmienky na jej plnohodnotnú existenciu. Vo veľkej miere podporoval aj kultúru a umelecké snaženia na Kysuciach.
Jeho veľkou láskou bolo popri medicíne divadlo, literatúra a história. Roku 1970 založil so spolužiakmi a priateľmi známe študentské divadlo malých foriem U Rolanda. Pôsobil v ňom ako autor, režisér, herec a organizátor. V literárnej tvorbe sa intenzívne venoval najmä próze. Knižne debutoval roku 1979 novelou Hriešne lásky osamotených mužov. Po nej vydal román Zakázané ovocie, zbierku poviedok Bozk uličníka a ďalších viac než desať titulov. Historickým témy približuje v diele Báje a mýty starých Slovanov ale aj v drámach Knieža, Bratia a Knieža Svätopluk.
V roku 1985 vydal román Pangharty, ktorý sa stal nosným literárnym dielom o Kysuciach. Opisuje v ňom históriu kraja od 17. storočia a v živote jeho osadníkov si všíma mnohoraké autentické zvyklosti, jazykové a materiálne zdroje ľudovej kultúry i mágiu siahajúcu až k pohanským časom.
Jeho diela vyšli vo viacerých vydaniach v desiatich jazykoch. Ivan Hudec žije v Bratislave a v súčasnosti sa venuje najmä heraldickému skúmaniu rodov. Na Kysuce nezabudol a príležitostne sa rád vracia medzi svojich priateľov a bývalých spolupracovníkov.
Jozefovi Kondekovi sa stal vzorom Baťa
Na čele spoločnosti JOKO a syn, ktorá sa pretransformovala z bývalého podniku technické služby, stojí už viac než 20 rokov Jozef Kondek z Čadce.
Narodil sa 9. apríla 1944 v roľníckej rodine. Stredné vzdelanie v oblasti dopravy a strojárenských činností získal v Plzni a neskôr v Čadci. Pracoval v oblasti cestných stavieb a technických služieb v Žiline i v Čadci. Na jeho profesionálny rast mali rozhodujúci vplyv jeho pracovné pobyty v zahraničí, kde získal mnoho cenných skúseností v oblasti podnikania a práce s ľuďmi. Tie následne, po zmene ekonomických a spoločenských pomerov, uplatnil v domácich podmienkach a neustále ich rozvíja a skvalitňuje. Jeho spoločnosť sa popri hlavnej činnosti venuje aj zhodnocovaniu a separovaniu odpadov, zberu nebezpečného odpadu, zimnej údržbe komunikácií a čisteniu verejných priestranstiev a ponúka aj zemné práce a dopravné služby. Veľká pozornosť sa venuje aj modernizácii a inovácií techniky, ako aj vhodnému pracovnému prostrediu a kvalite pracovných vzťahov.
Prevažnú časť zisku spoločnosti investuje späť do jej rozvoja. V tomto smere je mu veľkým vzorom Tomáš Baťa. V súčasnosti sa vo veľkej miere venuje aj aktivitám v oblasti stavebníctva a snaží sa zamestnávať najmä ľudí z kysuckého regiónu. Aktívne podporuje vzdelávanie zamestnancov. Svoje schopnosti a skúsenosti odovzdáva aj na poste predsedu Krajskej rady podnikateľov Žilinského kraja. Ocenenie mu udelia za činnosť v oblasti hospodárstva.
Autor: ih, aš
