Prvá Hrubého kniha pre mládež môže byť vaša

žete mať aj vy vo vašej knižnici.

Brána do zabudnutého údolia, ktorú napísal po siedmich prozaických knihách pre deti Ladislav Hrubý je dobrodružným románom pre deti vo veku od 12 rokov.

Dej románu sa odohráva v našom kraji, uprostred krásnej kysuckej prírody. Skupina chlapcov a dievčat sa cez prázdniny vyberie na tajnú výpravu do okolitých hôr. Táto tajná túra sa však čoskoro zmení na tajomnú, plnú nečakaných nástrah a prekvapení. Partia školákov, prenasledovaná ďalšou skupinou, sa zrazu ocitá na neznámom mieste. Detskí hrdinovia zablúdia do starej, zabudnutej dediny, aká v našom kraji existovala pred vyše storočím. Zoznamujú sa so životom obyvateľov a zažívajú množstvo príhod. Zistia, že zrejme prekročili časovú hranicu, dimenziu. Podarí sa im vrátiť sa z neznámeho sveta späť k rodinám alebo ostanú zajatcami času, divokej prírody a náhodných okolností?

Kniha Ladislava Hrubého Brána do zabudnutého údolia podfarbená podmanivými ilustráciami akademického maliara Stanislava Lajdu je určená detskému čitateľovi, ktorý túži po napätí a dobrodružstve. Číta sa tak, ako sa má čítať správna kniha – na jeden dúšok!

Spisovateľa inšpirovali vlastné zážitky

„Myšlienku napísať knihu pre deti som nosil v sebe už dlhšiu dobu. Vlastne jej koncepcia sa prelínala so skúsenosťami môjho života, išlo len o to, akým spôsobom ju stvárnim," prezradil spisovateľ. Vyrastal v dolnokysuckej obci Lodno, odkiaľ je aj jeho sused, tiež spisovateľ Dušan Mikolaj. „Dá sa povedať, že ako deti sme od malička boli spojení s prírodou, s jej malebnou krásou, ale aj neskrotnosťou, nespútanosťou. V hlbokých lesoch, ktoré lemovali celé údolie, sa ukrývalo množstvo zveri, od plachých jedincov až po divoké a nebezpečné šelmy. Často sme si robili výlety a uskutočňovali sme túry do okolia, prešliapali sme mnohé neznáme miesta, preputovali príkre horské chrbty, kde už viali úplne iné vetry, ba neraz sme sa zatúlali až do susedných chotárov. Jedného dňa, doteraz na to so súrodencami spomíname, sme zašli na svojich cestách-necestách tak ďaleko, že sa bolo beda vrátiť späť. Doma už mali o nás strach, dlho do noci nás hľadali. Bol som vtedy v tých rokoch ako hrdinovia mojej knihy, ostatní boli mladší, ba najmenší člen našej ďalekej výpravy mal len päť rokov...," spomína Hrubý.

Skutočné dobrodružstvo nikdy nekončí

Toto všetko prozaikovi poslúžilo ako podklad pre napísanie detského dobrodružného románu Brána do zabudnutého údolia. Dnešné deti už podobné dobrodružstvá nezažívajú, pre ne je dobrodružstvom virtuálny, teda iluzórny, imaginárny svet počítačov (počítače sú však aj v knihe, ale ako súčasť prostredia a prebiehajúceho deja).

„Keďže som učiteľom a učím na základnej škole, rozhodol som sa aj takýmto spôsobom svojim žiakom, ale tiež svojim vnúčatám ukázať, že skutočný svet a skutočné dobrodružstvo existuje, len sa treba naň odhodlať. Viem, chce to odvahu, vytrvalosť, schopnosť prekonávať prekážky, ku ktorým sa musí človek postaviť zoči-voči. A neutekať pred nimi. Tak ako to urobili aj hrdinovia mojej knihy. Preto sa mohli z ďalekej túry vrátiť a podeliť sa s ostatnými o zážitky," povedal Ladislav Hrubý a dodal: „Dúfam, že dobrodružný román Brána do zabudnutého údolia sa bude detským čitateľom páčiť a možno sa dočkajú jeho pokračovania. Skutočné dobrodružstvo má totiž tú vlastnosť, že sa nikdy nekončí.