Len málo jeho obyvateľov vie, aké poklady ich mesto ukrýva – najväčší celokamenný most, ktorý postavili Taliani ešte pred 1. svetovou vojnou či najstarší železobetónový most sú naozajstnými celoslovenskými raritami.
KRÁSNO NAD KYSUCOU. Obyvatelia Krásna nad Kysucou ani len netušia aké historické pamiatky ich mesto ukrýva. Pritom cez ne prechádzajú každý deň. Dva nádherné historické mosty, ktoré zaujali aj odborníka zo Slovenskej technickej univerzity Petra Paulíka, si pozornosť naozaj zaslúžia.
Prvý z mostov postavili ešte pred 1. svetovou vojnou talianski majstri. „Je to najväčší a najdlhší celokamenný most na Slovensku,“ informoval primátor Krásna nad Kysucou Jozef Grapa. Most, ktorý sa nachádza v miestnej časti Blažkov, je doteraz funkčný aj bez väčšej údržby. Miestni ho volajú aj Prašivý. V minulosti bol súčasťou hlavného ťahu zo Žiliny do Čiech.
Chráni ho socha sv. Jána Nepomuckého
Ďalším skvostom je najstarší slovenský železobetónový most, ktorý sa nachádza priamo v meste a denne po ňom prechádzajú stovky áut. Postavili ho rakúski majstri ešte v roku 1891. Paulík povedal, že tento most je zrejme zaujímavý nielen v slovenskom meradle.
„Prvé patenty týkajúce sa betónu vystuženého oceľovými prútmi pochádzajú z 50. a 60. rokov 19. storočia, pričom prvý železobetónový most sveta bol postavený v roku 1875 Monierom, ktorý predtým vlastnil patent na výrobu vystužených kvetináčov,“ povedal odborník zo Slovenskej technickej univerzity.
Most v Krásne postavila firma Wayss. Na moste je osadená socha sv. Jána Nepomuckého, ktorý je patrónom a ochrancom mostov. Tento unikátny most je aj po 120 rokoch v dobrom technickom stave a denne po ňom prechádzajú stovky áut.
Most, ktorý spája ľudí
Tretím, hoci nie historickým, ale napriek tomu zaujímavým, je Most lásky a priateľstva. Chodia si naň zamykať svoju lásku či priateľstvo mladí i tí skôr narodení. Svoju lásku si sem prišiel zamknúť aj pár zo Škandinávie. Dnes na ňom visí takmer stovka zámkov. „Tento most sme postavili pri zvláštnej príležitosti. Pred štyrmi rokmi ostali ľudia z osady spoza rieky odrezaní od sveta. Jedlo sme im nosili cez kopec v Zborove nad Bystricou na štvorkolkách. Tak isto sme ich vozili, ak bolo treba k lekárovi a podobne. Obyvatelia mestskej časti Kalinov aj sami prechádzali cez kopec, aby pomohli svojim susedom spoza rozbúrenej rieky. Vznikali tak nové priateľstvá a tie staré sa tiež utužovali. Preto sme sa rozhodli pomenovať novú stavbu názvom Most lásky a priateľstva. Tento most má spájať nielen dva brehy rieky Bystrice, ale tiež ľudí,“ vysvetlil Grapa. Myšlienkou zamykania zámkov sa mesto inšpirovalo Parížom.
