ČADCA. Socha Petra Jilemnického naďalej sídli pred čadčianskym domom kultúry. V obľube ju majú najmä deti z Moyzesovej ulice, pre ktoré je vďačnou hračkou. V tomto období do nej hádžu snehové gule. Víťazom je ten, kto ju trafí najčastejšie. Návštevníci, ktorí prídu do Čadce, nielen pre „zimný imidž“ nevedia, koho predstavuje. Nikde totiž o tom nie je ani zmienka. Že ide o Petra Jilemnického, vedia len niektorí Kysučania.
Socha to nemala ľahké ani predtým
Socha spisovateľa to v Čadci nemala ľahké ani v minulosti. Keď ju v roku 1991 demontovali, boli to rómske deti zo spomínanej Moyzesovej ulice, ktoré nechceli, aby ju odviezli. V parčíku pri kulturáku, kde predtým stála, sa totiž denne hrávali, a tak bola ich obľúbenou hračkou. Tie neskôr narodené sa potešili na jeseň roku 2010, keď ju opäť inštalovali v blízkosti ich domovov.
Z námestia Petra Jilemnického demontovali v roku 1991. Dôvodom bolo, že po nežnej revolúcii sa jeho osoba stala nežiaducou. Vtedajšie vedenie mesta argumentovalo aj tým, že išlo o komunistu, spomínal sa tiež jeho neusporiadaný život.
Domov sa vrátila po šestnástich rokoch
Socha sa do Čadce vrátila v októbri 2007 po šestnástich rokoch. Až do jej inštalovania v roku 2010 ju skladovali v Mestskom podniku služieb v Čadci. Bola aj v Čechách, odkiaľ ju priviezli pred tromi rokmi.
Socha skončila po demontáži v roku 1991 v Miestnej prevádzke v Čadci, kde ležala pri plote. Dovtedy, kým podnik neprišiel do likvidácie. Pracovníci ju potom odpredali do zberných surovín za 6 410 československých korún. Našli sa však takí, ktorým osud českého spisovateľa, ktorý prišiel na kysucké lazy učiť deti a vniesol trochu osvety do zaostalých častí tohto regiónu, nebol ľahostajný. Sochu totiž chceli niektorí dať roztaviť a urobiť z nej inú postavu dejín, prípadne ju použiť na výrobu búst. To sa však nestalo vďaka iniciatíve záchrancov.
Bola aj v spisovateľovom rodisku
Až do roku 2006 ležala v Čadci, v hangári súkromnej spoločnosti. Keďže o ňu požiadali v spisovateľovom rodisku, v obci Letohrad, niekdajšom Kyšperku, previezli ju tam. Medzičasom si na ňu spomenulo aj mesto Čadca. Prejavilo o ňu záujem s tým, že by bolo dobré, keby opäť stála v tomto meste. Po vzájomnej dohode ju pred troma rokmi z Čiech vrátili späť. Ležiaceho Jilemnického v jeseni 2010 opäť postavili na nohy. Kým niektorí vedia, čo túto postavu spájalo s Kysucami, deti z Moyzesky si sochu spájajú s hračkou. Viacerí poukazujú, že jej súčasné umiestnenie pred domom kultúry nie je dobré a bolo by ju treba premiestniť. Inokrajci sa zasa pozastavujú nad tým, že nikde nie je tabuľka s údajmi, o koho ide.
„Terajšie umiestnenie sochy je nedôstojné, preto stále uvažujeme nad novým, vhodnejším. Rozmýšľame aj o spoločenskej diskusii na túto tému. Myslíme si, že najvhodnejšie miesto pre ňu by bolo v okolí Domu kultúry na Matičnom námestí v Čadci. Najskôr však budeme musieť rokovať s majiteľmi, ktorí majú k týmto pozemkom vlastnícke práva. Určite inštalujeme aj tabuľu s údajmi, pretože ide o neodmysliteľnú súčasť sochy,“ informovala hovorkyňa mesta Silvia Cisáriková.
