budú schopní zabezpečiť prevádzkovanie zdravotnej záchrannej služby v plnom rozsahu.
ČADCA. Kysucká nemocnica v Čadci poskytuje komplexnú zdravotnú starostlivosť predpísanú pre všeobecné nemocnice.
„Máme oddelenia, ktoré produkujú stratu, ale aj také, ktoré sú ziskové. Nemôžeme si vyberať len „zrniečka," tak ako to umožnili súkromnému sektoru, ktorý si vyberá čo bude robiť a čo nie. Medzi takéto zrniečka patrí aj záchranná zdravotná služba, ktorá funguje bez problémov práve preto, lebo je dobre ohodnotená. Preto sme boli svedkami veľkého boja medzi zdravotníckymi zariadeniami a súkromnými spoločnosťami. Keďže prevádzkujeme v regióne 2 stanice (uchádzali sme sa o 6), zisk z týchto našich staníc vraciame naspäť do nemocnice a kompenzujeme jej straty ako celku.
To znamená, že tento zisk nejde nikomu „do vrecka." Zdravotníctvo zúfalo bojuje s nedostatkom financií, preto si myslím, že prevádzkovanie týchto staníc malo patriť zdravotníckym zariadeniam a nie súkromným osobám. Žiaľ, v minulosti sme sa stretli s tým, že záchrannú zdravotnú službu prevádzkoval a poľnohospodársky inžinier. Návrh ministerstva do určitej miery chápem, ale pod podmienkou, že ušetrené prostriedky skutočne pôjdu do nemocníc. Pokiaľ sa využijú na tvorbu zisku pre poisťovne - bude to neospravedlniteľný krok,“ hovorí riaditeľ Kysuckej nemocnice v Čadci Martin Šenfeld.
Záchranky sú vraj lukratívnym biznisom
Ako informuje webová stránka ministerstva zdravotníctva na základe cenových opatrení platných od 1. februára klesne paušál pre ambulanciu rýchlej zdravotnej služby (sanitka bez lekára) z 16 928,90 eur na sumu 16 082,46 eura. Zníženie paušálu sa netýka ambulancie rýchlej lekárskej pomoci (sanitka s lekárom), ktorá chodí k najťažším prípadom. Zníženie cien sa nedotkne kvality a rozsahu poskytovania záchrannej zdravotnej služby. Dôjde len k zníženiu zisku na primeranú úroveň. Zníži sa aj cena za jeden kilometer z 0,70 eur na 0,63 eur.
Celková predpokladaná úspora na rok 2012 v segmente je vo výške 2,443 milióna eur a pre nasledujúce roky je vo výške 2,665 milióna eur.
Zástupcovia záchraniek na spoločných rokovaniach avizovali, že požiadajú ministerstvo o zmenu niektorých ambulancií rýchlej lekárskej pomoci na ambulancie rýchlej zdravotníckej pomoci. Ako informovalo ministerstvo, v prípade, ak o to majitelia záchraniek oficiálne požiadajú, ministerstvo to bude konzultovať s Operačným strediskom ZZS. Podľa predbežných konzultácií a analýz Operačného strediska ZZS by takáto zmena nemala mať žiaden dopad na starostlivosť o pacientov a priniesla by úsporu majiteľom záchraniek aj zdravotným poisťovniam. Celková ročná výška úspor zdravotných poisťovní by tak mohla byť podstatne vyššia ako 2,443 milióna eur. Konečná úspora zo zmeny ambulancií z rýchlej lekárskej pomoci na ambulancie rýchlej zdravotnej pomoci sa dá vyčísliť až potom, čo bude jasné koľko ambulancií poskytovatelia chcú zmeniť.
„Záchranky sú lukratívnym biznisom v zdravotníctve, majitelia sa musia podeliť o časť zisku, ktorý sa presunie za pacientmi do nemocníc a ambulancií. Aj po zmene zostanú záchranky stále slušne ziskové,“ povedal minister zdravotníctva Ivan Uhliarik.
Aj na Kysuciach sa v minulosti bojovalo o záchranky. V Kysuckom Novom Meste napríklad v decembri 2009 ešte nefungovala. Do súťaže na prevádzkovateľa sa začiatkom roku 2010 napokon prihlásili traja žiadatelia. O pridelenie licencie mala záujem aj Kysucká nemocnica s poliklinikou v Čadci. Na základe výberového konania, ktoré sa konalo na ministerstve zdravotníctva, napokon vybrali spoločnosť Falck.
Minister ich vraj potrestal za kvalitnú prácu
„Zníženie platieb pre Záchrannú zdravotnú službu (ZZS), ktoré platí od 1. februára, zobralo záchrankám zo dňa na deň 4,7 milióna eur. A to bez toho, aby sa tento krok konzultoval s odbornou obcou, urobila sa seriózna analýza a vypočuli sa argumenty záchraniek, a to štátnych aj súkromných.
Dôvodom je podľa ministra to, že záchranky sa majú so svojím ziskom podeliť s tými, ktorí tento zisk potrebujú. Okrem toho, že nás tento argument vracia pred rok 1989, sa záchranky, ktoré prešli reformou, a sú jednou z mála bez problémov fungujúcich zložiek slovenského zdravotníctva, budú skladať nevedno načo a nevedno komu. Minister takto záchranky potrestal za kvalitnú prácu, dosiahnuté výsledky a za úspech.
Minister okrem toho účelovo argumentoval údajnou ziskovosťou záchraniek až vo výške 45 percent. To nie je pravda, 45-percentnú ziskovosť nedosahuje žiadna záchranná služba, priemerná miera ziskovosti sa pohybuje od 5 do 10 percent. My sme zverejnili oficiálne finančné výkazy spoločnosti Falck Záchranná, a vyplýva z nich, že naša ziskovosť je na úrovni 5 percent. Na rozdiel od ministerstva zdravotníctva to vieme dokázať.
Zníženie platieb, ktoré sa mimochodom nezvyšovali od roku 2006, a to napriek rastúcim nákladom, nás už prinútilo obmedziť alebo pozastaviť plánované investície, a dotkne sa aj vzdelávania záchranárov,“ informuje Alena Lacyková-Krčová, hovorkyňa skupiny Falck na Slovensku.
Nové sanitky vraj nebudú
Obnova vozového parku a medicínskej techniky v ambulanciách sa v tomto roku ani v budúcom podľa nej neuskutoční: „Dokonca sme zrušili nákup 20 nových sanitiek, ktoré sa mali dostať do viacerých regiónov Slovenska, vrátane Kysúc. Žiaľ, rušíme aj charitatívne akcie, osvetu v materských a základných školách, či bezplatné kurzy prvej pomoci. Tieto opatrenia zavádzame aj preto, aby sme nemuseli siahnuť na platy našich záchranárov. Pritom podľa našich predbežných zistení bude mať cenové opatrenie ministerstva zdravotníctva SR dosah na Falck Záchranná takmer milión eur ročne.
Chceme rovnako pripomenúť, že v čase štrajku lekárov a krízovej situácie v zdravotníctve to boli práve záchranári, ktorí stáli pri pacientoch. Máme informácie, že niektorí poskytovatelia záchraniek budú musieť siahnuť na platy svojim zamestnancom.“
Falck Záchranná je najväčší poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby na Slovensku s pokrytím 33 percent jeho územia. Na Kysuciach prevádzkuje stanicu Rýchlej lekárskej pomoci v Kysuckom Novom Meste, okrem toho tri stanice Rýchlej zdravotnej pomoci v Makove, Novej Bystrici a v Turzovke.
