KRÁSNO NAD KYSUCOU. Manželia Šustekovci z Krásna nad Kysucou prežili spolu neuveriteľných 65. rokov. Aj po takom dlhom čase sa majú veľmi radi a nepovedia na seba nič zlé. Pani Anka Šusteková, rodená Žáková, sa narodila v Nesluši a bola z piatich súrodencov. Pán Justin sa narodil v Krásne nad Kysucou v osade u Grapov.
Vyrastal ešte s deviatimi súrodencami. Ani jeden z nich by vraj nepovedal, že sa spolu dožijú takého krásneho jubilea.
Je s ním už od šestnástich
„Ja som mala krásny život. Bývali sme v Nesluši za kostolom. Keď som mala pätnásť rokov, odišla som do Bratislavy do vinohradov za prácou. Kedysi sa tak neštudovalo ako dnes. Už mladí ľudia pracovali,“ povedala pani Anka.
Práve v Bratislave sa spoznala aj so svojim terajším manželom. „Bol vojakom. Chodil do vinohradu aj so svojim bratom. Ten sa mi páčil najskôr viac. No môj dedko sa nedal. Pozýval ma do kina, do cukrárne,“ zaspomínala si pani Anka. Najskôr sa však zdráhala. Mala iba šestnásť rokov a dať sa vidieť niekde s vojakom nebolo pre dievčatá v tom čase dobré pre ich povesť.
Keď skončili s prácou vo vinohrade odišla šestnásťročná Anka robiť do fabriky do Čiech. Ani diaľka puto medzi pani Ankou a pánom Justinom nepretrhla. „Písali sme si listy a v nich sme si povedali všetko, čo sme mali na srdci,“ spomína na chvíle odlúčenia.
Keď však prišla na sviatky domov, pán Justin nelenil a požiadal sedemnásťročnú Anku o ruku. „Ja som súhlasila, veď som ho mala rada. Len šéf z Čiech ma nechcel pustiť, prosil ma, nech prehovorím starkého, aby prišiel za mnou Čiech. Sľúbil mu aj dobré miesto. Ten ale nechcel. A tak som dala výstup z práce a prišla sa vydať do Krásna,“ pokračuje sympatická pani Anka.
Svadba bola v Nesluši. Hrala na nej cigánska muzika.
FOTO: (ARŠ)
U Šustekovcov sa nekričalo
Svadbu mali 10. februára v neslušskom kostole. Svadobníkom hrala do tanca cigánska muzika.
„Veru nebanujem, že som si ho zobrala. Je to veľmi dobrý muž a vždy aj bol. Za celých šesťdesiatpäť rokov sa opil len dva razy. Raz v Nesluši na krstinách a raz na nejakej rodinnej svadbe. Ináč nikdy,“ chváli manžela pani Anka.
A pritom vraj u nich v rodine pri toľkom počte súrodencov nebola núdza. „My sme veru nevedeli čo je to pohádať sa. U nás sa veru nekričalo. Za celý ten čas mi, veríte alebo nie, škaredo nepovedal,“ hovorí.
Pán Justin prikyvuje. „Nebol som na také veci naučený, takže mi to ani neprišlo na um, škaredo nadávať. A nebol ani dôvod. Ja mám zlatú ženu,“ vysvetľuje.
„Prežili sme spolu naozaj krásny život. A verím, že aj ešte ďalej prežijeme. Starký oslávi v novembri deväťdesiatku, ja mám osemdesiattri. Máme už svoj vek, ale ďakujeme Bohu za to, že nie sme vážne chorí a ešte si aj kde tu zájdeme,“ dopĺňa manžela pani Anka. Spolu vychovali dvoch synov – Antona a Jaroslava. Majú šesť vnúčat a tri pravnúčatá.
Ich receptom na dlhé spolužitie je najmä láska, tolerantnosť a obetavosť. Ostatné už potom príde samo.
