Fašiangy zvyknú v Novej Bystrici nazývať tiež ostatkami. Aj v tejto obci boli časom priadok, zabíjačiek a svadieb.
NOVÁ BYSTRICA. V 70. rokoch 20. storočia chodili ešte v obci počas fašiangov masky turvoňa, poľovníka, mäsiara a kurinu babu. V osade Podricerová navštevovali jednotlivé domy a želali zdravie a prosperitu na „gazdovke“. Za to im domáci dávali klobásu či pálenku. Tieto „dary“ potom „masky“ spoločne skonzumovali.
Poľovník vyberal turvoňovi z boku kus loja
„Maska turvoňa mala na hlave z papiera urobenú hlavu kravy. Tú omotali reťazami a zvoncami, aby narobila čo najväčší rámus. Po obdarovaní sa turvoň vyváľal po dvore a po hnoji, kde ho potom poľovník zastreli a vybral mu z boku kus loja. To malo odobrať turvoňovi silu a dať prosperitu gazdovstvu. Maska Kurina baba mala zasa hlavu prikrytú papierovou maskou sliepky. Oblečená bola v prevrátenom kabáte, ktorý bol previazaný opaskom. Maska bola obložená klasmi obilia alebo slamy, ktorú si gazdiné postupne po steble odoberali a vkladali do hniezd, kde sliepky znášali vajíčka, aby ich mali dostatok. Verili, že sliepky nebudú vajíčka znášať v druhých hniezdach. V súčasnosti sa tento zvyk už nepraktizuje. Možno preto, lebo sa už toľko negazduje a upadol do zabudnutia,“ hovorí etnografka Kysuckého múzea v Čadci Helena Kotvasová.
Čo sa zachovalo v obci zo starých zvykov?
V súčasnosti sa fašiangy v Novej Bystrici prezentujú svadbami, zabíjačkami a pochovávaním basy.
Ako informuje etnografka, pochovávanie basy sa robí na obecnom úrade, kde sa zídu obyvatelia z celej dediny, aby prostredníctvom symbolického pohrebu pochovali basu na štyridsaťdňový odpočinok. Zamaskujú sa za farára, organistu, kostolníka. V takomto prestrojení o polnoci uskutočnia obrad, pri ktorom je veľa smiechu, zábavy a nakoniec plaču: „Fašiangy, fašiangy utro im je koniec, prvopostnú sredu pôjdem na popolec.“
Kapustnica sa musela odložiť na štvrtok, dokonca ju vážili
Počas posledných troch dní pred Popolcovou stredou sa väčšinou konzumovali ťažšie jedlá - klobásky, diežkové a údené mäso, kapustnica, šišky. Pre dobré trávenie nesmel chýbať alkohol a víno. „Kapustnica, ktorá sa nezužitkovala v utorok do polnoci sa tradične odkladala na štvrtok, lebo v stredu bol prísny pôst a nemohli sa jesť mäsité jedlá,“ hovorí Kotvasová.
Pochovaním basy začína prísny 40 dňový pôst. „Po „škaredej strede“ prichádza takzvaný „tlustý štvrtek“, ktorý bol zaujímavý tým, že kapustnicu, ktorá ostala z utorka išli vážiť. Tento úkon prebiehal tak, že kapustnicu aj s hrncom vyniesli von, kde sa jeden chlap vyšplhal na strom, druhý mal podať kapustnicu tomu, čo je na strome, ale ten ju zo žartu mal vyliať na toho, ktorý stal pod stromom. Nepodarilo sa zistiť prečo. Azda preto, že v nej nebolo mäsa? Novodobejšími prvkami fašiangov sú plesy, ktoré sa konajú v kultúrnych domoch, ktoré usporadúvajú miestne organizácie, spolky a združenia,“ dodáva etnografka.
