Kozmonaut E. A. Cernan, ktorý bol posledným človekom na Mesiaci a jeho korene siahajú na Kysuce, sa v marci dožíva 78 rokov. Predstavitelia ŽSK a Kysuckého múzea v Čadci v minulých dňoch slávnostne odhalili jeho rodostrom.
ČADCA. Vytvorením unikátneho daru v podobe rodostromu chceli autori myšlienky – ŽSK a Kysucké múzeum v Čadci preukázať hrdosť a úctu žijúcej legende, ktorej patrí privilégium posledného človeka na Mesiaci. Už vlani vyhlásil ŽSK na Kysuciach Rok osobnosti E. A. Cernana. Počas tohto obdobia boli venované jeho životu a práci viaceré podujatia. „Kysucké múzeum otvorilo počas Roka E. A. Cernana stálu expozíciu Človek na Mesiaci, ktorej súčasťou sú originálny skafander a uniforma či unikátna drôtená socha kozmonauta. E. A. Cernan navštívil Slovensko v rokoch 1974, 1994 a 2004 a k svojej vlasti, ako Slovensko sám nazýva, má veľmi vrelý vzťah,“ informoval riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci Miloš Jesenský.
„Umelecky spracovaný rodostrom z dielne výtvarníčky Zuzany Kubicovej - Jesenskej je tvorený kombinovanou technikou na hodvábe s všívaným rodostromom. Rozmery obrazu sú 122x82 cm, jeho váha je 3,3 kg. Rodostrom je datovaný od roku 1758 a E. A. Cernanovi ho odovzdajú v spolupráci s Veľvyslanectvom SR,“ povedala hovorkyňa ŽSK Radka Kulaviaková.
Kozmonaut Cernan sa síce narodil 14. marca 1934 v Bellwoode, v americkom šáte Illinois, jeho starí rodičia - Štefan a Anna Čerňanovci však pochádzali z Vysokej nad Kysucou.
Boli medzi vysťahovalcami
Od roku 1900 do 1923 sa vysťahovalo zo Slovenska okolo 2,5 milióna ľudí, najviac práve zo severného. Takáto neutešená situácia na konci 19. a začiatkom 20. storočia zastihla i snúbencov Štefana Čerňana a Annu Lučanovú, ktorí sa rozhodli hľadať budúcnosť v USA. V roku 1900 sa usadili v Chicagu.
Štefan začal pracovať v kameňolome. V roku 1904 sa im narodil syn Andrew George. Práca v kameňolome spôsobila Štefanovi problémy s pľúcami a tak sa v roku 1930 usadil v štáte Wisconsin, kde si zriadil dobytkársku farmu. Syn vyrástol na tejto farme, v roku 1925 sa oženil Rozáliou Cihlářovou, ktorá bola pôvodne Češka z Bechyně pri Tábore. V roku 1929 sa im narodila dcéra Dolores a 14. marca 1934 syn Eugen Andrew. Starí rodičia Cihlářovi zomreli v roku 1935.
Vesmírna vojna
V 60-tych rokoch minulého storočia najvyšší politickí predstavitelia ZSSR Nikita Chruščov a prezident USA John Fitzgerald Kenedy rozpútali priam vesmírnu vojnu. Krajiny rozdelené na socialistický a kapitalistický tábor sa predbiehali, kto je lepší. Najväčšia nervozita nastala 12. apríla 1961, keď sovieti vypustili do vesmíru prvého človeka vo Vostoku1 - Jurija Gagarina, pričom let trval 108 minút.
V tom istom roku (1961) s Vostokom 2 zožali ďalší úspech. German Titov urobil 17 obletov okolo Zeme. To spôsobilo, že kongres USA poskytol obrovské sumy na vesmírne projekty. Američania začali s obletmi Zeme s loďami Mercury. V septembri 1961 najskôr s figurínou astronauta a neskôr so šimpanzom Enosom.
Prvý americký človek, ktorý absolvoval orbitálny let na obežnej dráhe okolo Zeme, bol v roku 1962 John Glen. V roku 1965 začali lety lodí Gemini, pričom išlo už o dvojmiestne lode. Let sa uskutočnil 3. júna 1966, jeho účastníkom bol i E. A. Cernan. Trojdňová misia mala okrem iného dve základné úlohy - jeho výstup do voľného vesmírneho priestoru a spojenie sa s cieľovým telesom, družicou ATDA. Bolo to vlastne po prvýkrát, čo človek prerušil pevné spojenie s loďou a vstúpil do vesmírneho priestoru pripútaný lanami a hadicami, cez ktoré dostával kyslík. Letov Gemini bolo celkom 12.
Po ukončení programu začal najdrahší projekt Apollo s trojmiestnymi loďami. Cernan absolvoval let Apollo 10 v roku 1969 - trval 8 dní. Posádka mala podľa pôvodného plánu pristať na Mesiaci, od čoho však upustili, pretože nebol vyskúšaný pristávací manéver. O mesiac s Apollom 11 (20. júla 1969) pristála posádka v zložení: Colins, Aldrin, Amstrong na Mesiaci.
Posledný odtlačok nohy
Apollo 17, posádku ktorého tvorili Roland Evans, Harison Schmitt, pričom E. A. Cernan bol veliteľom lode, pristálo na Mesiaci 11. decembra 1972. Môžeme s istotou povedať, že posledný odtlačok človeka na Mesiaci je práve odtlačok Cernanovej nohy. Vesmírna loď Apollo17 sa s posádkou vrátila a pristála na zemi 19. decembra 1972. Tento najrozsiahlejší a najdrahší projekt skončil pre nedostatok financií. Neskôr sa realizovali rôzne spoločné projekty Skylab a Apollo - Sajuz, na príprave ktorých sa zúčastňoval aj Cernan. Bol to však len slabý odvar projektu Apollo.
Nezabudol na rodisko predkov
Kozmonaut Cernan navštívil Československo ešte v septembri 1974. Vtedy prvýkrát zavítal aj do Vysokej nad Kysucou - rodiska svojich predkov. Aj keď bol vtedy tvrdý socialistický režim, dostalo sa mu tam veľkého uznania, i keď v masmédiách sa hovorilo úplne niečo iné.
„Mnohokrát to vyznievalo, ako keby predstavitelia tejto obce spravili z neho nepriateľa štátu. Môžem však potvrdiť, že to bolo naozaj dôstojné prijatie zo strany všetkých obyvateľov, pretože som bol toho svedok.
Druhýkrát navštívil obec 28. septembra 1994, kedy som bol opäť pri tom. Teraz som ho už vítal osobne ako predstaviteľ obce," spomína Ladislav Kubačák z Vysokej nad Kysucou. Na počesť Cernana tam vytvorili pamätnú izbu, ktorú osobne otváral za účasti svojej sestry Dolores a dcéry Tracy. Podľa neho pomenovali tiež miestnu základnú školu. Tam sa vtedy astronaut doviezol nie v limuzíne, ale na konskom záprahu. Chcel si pripomenúť detstvo na farme starého otca.
Tretíkrát prišiel na Slovensko v septembri 2004. Zúčastnil sa na vernisáži výstavy v priestoroch Bratislavského hradu - Človek na mesiaci, ktorú pripravilo Slovenské národné múzeum a Veľvyslanectvo USA na Slovensku. Pri tejto príležitosti mu udelili i čestný doktorát Technickej univerzity v Bratislave.
Úspešný kozmonaut
Cernan vo vesmíre nalietal celkom 23 dní 14 hodín a 16 minút. Je jedným z najznámejších kozmických veteránov, jedným z troch astronautov, ktorí dostali príležitosť letieť k Mesiacu dvakrát a je zatiaľ posledným pozemšťanom, ktorý stál na mesačnom povrchu. Jeho menom nazvali aj planétku č. 12790.
V Kultúrnom dome v Čadci stojí drôtovaná plastika, ktorá je výtvorom umeleckého drotára Ladislava Jurovatého a výtvarníčky Martiny Piatkovej.
