ČADCA. Duševné choroby sú na treťom mieste medzi tými, ktoré spôsobujú invaliditu. Očakáva sa, že do roku 2020 bude depresia najvýznamnejšou príčinou chorôb v rozvinutých krajinách. V EÚ zomiera v dôsledku samovrážd viac ľudí ako pri dopravných nehodách, vraždách či na AIDS. Ďalšie problémy má spoločnosť s tým, ako sa správame k duševne chorým. Napriek zlepšeným možnostiam liečby a dobrému vývoju v psychiatrickej liečbe (percentuálne je vyliečiteľných rovnaké množstvo chorôb duševných ako telesných), ich stigmatizujeme a vylučujeme zo života.
Ľudia ťažko zvládajú stresové situácie
Klinického psychológa Ivana Zbojana z Kysuckej nemocnice v Čadci sme sa spýtali, ako sú ľudia na tom s duševným zdravím. Podľa neho je v súčasnosti najväčším problémom zvládanie stresových situácií, ktoré sa týkajú existenčných problémov, strachu o rodinu, blízkych, ich zdravie.
„Ak hovoríme o zdraví, je potrebné brať do úvahy nielen telesný stav, tiež zdravý spôsob života. Pomoc je dostupná, avšak len približne dvadsať percent ovplyvňuje zdravotná starostlivosť špecialistov (psychiatrov, psychológov a ďalších odborníkov).
Zmysluplne tráviť voľný čas a starať sa o svoje zdravie nie je žiaden luxus, ale nutnosť. Vo svojej praxi sa často stretávam s problémami, ako je nespavosť, depresia, úzkosť, nezvládnuté stresové situácie, krízové stavy, bolesti, disharmónia, konflikty, traumy či strach. Žiadne zo spomínaných ťažkostí sa nevyhýbajú ani pacientom z Kysúc. K špecifikám tohto regiónu patrí narušená súdržnosť rodinného spolužitia. Jedným z dôvodov je, že živitelia rodín často odchádzajú za prácou mimo región, nezriedka do zahraničia. K tomu sa viažu existenčné obavy o blízkych. Kysuciam sa nevyhýbajú ani civilizačné „výdobytky“ ako sú alkoholizmus, fajčenie a ďalšie „pozitíva“ západného štýlu myslenia - materializmus, narušené medziľudské vzťahy, šikanovanie v práci, jej nedostatočné oceňovanie a prevládajúce nadmerné zameranie na materiálne hodnoty, ktoré deformujú medziľudské vzťahy a hodnotový systém najmä u mladých ľudí. Strata perspektívy životných cieľov vedie často k takzvanému „užívaniu si“ a praktizovaniu života „zo dňa na deň“,“ vysvetľuje psychológ. Dodáva, že treba vyhľadať odbornú pomoc skôr, než sa rozvinú a zafixujú príznaky, ktoré vplývajú na duševné zdravie.
Depresie bude mať vraj každý druhý človek
V oblasti duševného zdravia dochádza v posledných rokoch k nárastu duševných ťažkostí. Prognózy hovoria, že v roku 2020 bude trpieť každý druhý človek depresiou. Podľa Zbojana každý človek raz za život prežije jednu veľkú depresiu. V súčasnosti možno hovoriť o náraste duševných porúch a ťažkostí, doslova o akejsi epidémii. Ako hovorí psychológ, dôležité je neostýchať sa a hľadať pomoc pri prvých varovných príznakoch.
Autor: ih
