Článok pokračuje pod video reklamou
STARÁ BYSTRICA. Milan Pavlik je, ako sám hovorí, Turzovčan bývajúci v Čadci. Detstvo však prežil pod korňanskym ropným prameňom. „V Korni som žil do roku 1973, potom sme sa presťahovali do mesta, ktoré založil palatín Thurzo, teda do Turzovky,“ vysvetlil Pavlik. Umenie ho chytilo za srdce už v rannom detstve. Talent dostal do vienka
„Mal som to šťastie, že som vyrastal v rodine, ktorá bola doslova živnou pôdou pre rozvíjanie môjho talentu. Babka Foldynová z Korne, u ktorej sme šesť rokov bývali, a u ktorej som potom trávieval väčšiu časť prázdnin, nádherne spievala. Nahrala aj platňu ľudových piesní v Banskej Bystrici. Okrem toho háčkovala, plietla... Táto ľudová tvorba jej išla naozaj od ruky,“ spomína na svoje detstvo maliar. Druhá babka Ilona Pavlíková z Turzovky-Turkova bola zasa vychýrená rozprávačka. Vždy keď bavievala malého Milana, púšťala mu platne na starom gramofóne. „Vtedy som si to ešte neuvedomoval, ale všetko toto, táto rodinná tvorivá atmosféra, boli takými ohnivkami, ktoré vyústili až do toho, čo robím teraz,“ konštatuje. Milan Pavlik sa do povedomia verejnosti ako maliar dostal v roku 1992, kedy sa zúčastnil na svojom prvom Výtvarnom spektre, ktoré ešte aj v súčasnosti organizuje Kysucké kultúrne stredisko v Čadci. Začínal s kresbami, ale keď v roku 1993 navštívil výstavu Vasareliho v Čadci, tento štýl ho natoľko chytil za srdce, že sa mu začal venovať. Op-artu sa venoval až do roku 2002. Op-art je vlastne moderné umenie, ktorého autori využívajú poznatky z geometrie a optiky. Snažia sa pomocou geometrických obrazcov, rastrov a vzájomne sa prekrývajúcich lineárnych a plošných útvarov dosiahnuť optický klam pohybu alebo nestability.
Ľudia potrebujú kultúru
V roku 2002 prešla jeho umelecká kariéra ďalším medzníkom a Milan Pavlik sa začal venovať insitnému umeniu, ktorému ostal verný dodnes. „Insitné umenie je ľudové umenie, každý obraz má svoj príbeh, svoju históriu. Prostredie, v ktorom som vyrastal, aj moje sedemročné účinkovanie v súbore Kysučan, poznačili z veľkej časti aj moju tvorbu,“ vysvetľuje maliar. S Kysučanom navštívili vďaka vystúpeniam mnohé štáty, kde sa stretali rôzne národnosti, etniká, ktoré sa navzájom prelínali. Všetky tieto spomienky umelec bohato využíva vo svojej tvorbe. Pre jeho obrazy sú charakteristické putne s vodou alebo iné nádoby. Nájdete ich na každom jeho obraze. Aj na tých, ktoré teraz obdivujú návštevníci Galérie pod orlojom. „Hnevá ma, že z Čadce sa kultúra pomaly vytráca. Keď som oslovil kompetentných v okresnom meste, ponúkli výstavné priestory na chodbe v Dome kultúry. Bez akéhokoľvek zabezpečenia. Moje obrazy však majú nejakú cenu, takže som sa musel poobzerať po iných galériách. Tá v Starej Bystrici mojim obrazom dokonale vyhovuje,“ konštatoval Pavlik. Podľa maliara je nepochopiteľné, ako dokážu niektorí ľudia všetko zničiť. „Zrušenie galérie, ktorá celé roky v Čadci fungovala, respektíve jej preloženie tam, kde je od všetkých úplne mimo, je podľa mňa úplne nepochopiteľné. Veď ľudia potrebujú kultúru pre svoj rozvoj i relax. Aj väzni v koncentračnom tábore v Osvienčime si, ako som počul z autentického rozprávania, robili z papiera figúrky a hrávali si divadlo. Aj oni potrebovali kultúru,“ pokračuje rozhorčene umelec.
Zachytáva spomienky na detstvo
Preto je veľmi rád, že hoci veľké mestá galérie zatvárajú, tie malé ich budujú. „Moje insitné diela a námety dokonale vystihujú i prostredie, v ktorom sú umiestnené. Galéria pod orlojom im naozaj skvele sadla,“ chváli Pavlik. V Starej Bystrici vystavuje diela z prierezu svojho insitného obdobia, teda od roku 2002. „Okrem maľovania obrazov robím aj šperky zo skla a vitráž do okien. Veľmi ma fascinuje gotika,“ pokračuje umelec. Vo svojich dielach sa snaží zachytiť spomienky z detstva. Vyjadrujú dej z horných Kysúc, z okolia Korne a Turzovky. Milan Pavlik síce akademický titul nemá, vyštudoval drevársku školu v Krásne, odbor umelecký nábytkár, za svoje maľby sa však hanbiť nemusí. Všetky sú krásne a najmä „majú srdce“ a to je najdôležitejšie.
