zdy.
ČADCA. Niektoré nemocnice Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) sa budú od apríla, ďalšie od júla, zadlžovať takým tempom, že im zostanú finančné prostriedky len na hrubé mzdy a odvody pracovníkov.
„Sústavne sledujeme a analyzujeme hospodárenie nemocníc. V spolupráci s riaditeľmi hľadáme možnosti zníženia nákladov na prevádzku. Od februára sme stanovili ešte prísnejšie limity na lieky a špeciálny zdravotný materiál a prehodnotili počty pracovníkov. V nemocniciach kraja už nie sú žiadne rezervy,“ informuje hovorkyňa ŽSK Radka Kulaviaková.
Ročne by mali na zvýšené platy lekárov a zdravotných sestier dať 7,5 milióna eur. Peniaze však chýbajú. Nemocnice ŽSK navyše trápia predchádzajúce dlhy. Kysucká nemocnica v Čadci patrí k najviac zadlženým. Jej dlh sa vyšplhal na takmer 4,5 milióna eur.
Nemocnica sa chcela dopracovať k vyrovnanému rozpočtu
„Naša nemocnica sa mesačne zadlžovala čiastkou približne 70-tisíc eur. Urobili sme množstvo úsporných opatrení, ktorými sa nám podarilo medzimesačný nárast dlhu znížiť až o dve tretiny,“ hovorí riaditeľ Martin Šenfeld. Zvyšnú tretinu chceli vyrovnať obstaraním nových diagnostických prístrojov zo sponzorských prostriedkov. Okrem toho plánovali zvýšiť príjem pre nemocnicu rôznymi podnikateľskými aktivitami. Prenájmom voľných priestorov, prevádzkovaním bufetov, otvorením novej verejnej lekárne a podobne. Chceli pritom zachovať existujúcu zdravotnú starostlivosť. Pokiaľ by sa im všetky tieto aktivity podarili, predpokladali, že od júna budúceho roka prestanú vytvárať stratu a začnú hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom. Samozrejme za predpokladu, že vláda zabezpečí, aby nemocnice dostali finančné prostriedky na vyššie mzdy lekárov i sestier.
„Keďže sa tak nestalo, určite to naruší a oneskorí celý náš ozdravný proces. Budeme musieť nájsť ďalšie alternatívne možnosti, ako vyrovnaný rozpočet dosiahnuť,“ vraví riaditeľ.
Za problematické považuje napríklad to, že poslanci schválili návrh vlády zvýšiť platy zdravotným sestrám a pôrodným asistentkám, pritom v štátnom rozpočte na to nevytvorili finančné krytie. „Po prvých prepočtoch sme zistili, že toto zvyšovanie platov bude našu nemocnicu stáť približne 110-tisíc eur mesačne, čo znamená 1 320 000 eur ročne. Pokiaľ ministerstvo nezabezpečí na toto zákonom nariadené zvýšenie miezd finančné prostriedky, môžeme čakať skutočný kolaps zdravotníctva na Slovensku,“ myslí si.
Prišla im aj kontrola z inšpektorátu práce
V súvislosti s „memorandom“ splnila Kysucká nemocnica podľa jeho slov svoje záväzky a došlo k navýšeniu miezd lekárov na garantované hranice. „Bohužiaľ, komerčné poisťovne nenavýšili nášmu zdravotníckemu zariadeniu ani cent. Dokonca pri rokovaní s jednou z poisťovní nám jej regionálny riaditeľ oznámil, že v tejto súvislosti s nimi nerokovalo ani ministerstvo zdravotníctva ani vláda. Mrzí nás, že ministerstvo zaslalo do našej nemocnice dokonca kontrolu inšpektorátu práce ohľadom vyplácania miezd, na druhej strane nebolo schopné zabezpečiť sľúbené prostriedky,“ dodáva riaditeľ. V správe inšpektorátu sa uvádza, že pri kontrole nezistila v Kysuckej nemocnici žiadne nedostatky.
