Pomáhal pri budovaní veľkého drevárskeho podniku, dotiahol do mesta záhradkárstvo založené na šľachtení ovocných stromov a bol aj pri zakladaní známej Krásňanskej desiatky.
KRÁSNO NAD KYSUCOU. V rodine Čaradovcov v Krásne nad Kysucou majú hotový klenot. Najstarší z rodiny – pán Jozef Čarada - oslávil nedávno deväťdesiatku. Keď sa človek započúva do jeho spomienok žasne nad tým, čo všetko za svoj doterajší život tento, ešte aj dnes čiperný pán, stihol. Najskôr sa však musíte zapísať do knihy návštev. Jubilant sa poteší, ak pridáte aj kratučké prianie. Takýchto zošitov majú u Čaradovcov už veľa. Sú v nich podpisy nielen Kysučanov a Slovákov. Oslávenec v minulosti privítal aj rôzne návštevy zo zahraničia. „Ocko si na to potrpí. Každý, kto k nám zavíta, dostane do ruky pero a zošit,“ smeje sa dcéra Marta.
Okrem množstva „návštevných zošitov“, zdobia obývačku u Čaradovcov suveníry z rôznych kútov sveta. „Synovec mi priniesol z Lúrd ruženec, z Číny máme med, z Peru zasa kamienky. Vždy keď z rodiny niekto niekde vycestuje, prinesie ocinovi aspoň maličkosť. On si to veľmi cení. V našej obývačke je tak kúsok z rôznych kútov sveta,“ pokračuje dcéra. Svoje čestné miesto tu má aj fľaša kvalitného vína, ktoré mu poslal k okrúhlemu jubileu trnavský arcibiskup Róbert Bezák.
Vyskúšal si aj učiteľský chlebíček
Pán Jozef Čarada pochádza z Dolných Hámrov. Celý život pracoval s drevom. Či už na pílach, v školstve, kde vyučoval ďalšie generácie drevárov, ale aj s tým „živým“ v podobe ovocných stromov, ktorých úrodu šľachtením obohatil a znásobil. „Na vysokej škole vo Zvolene som vyštudoval drevársku technológiu. Potom som si urobil ešte aj Vyššiu školu lesnícku v Banskej Štiavnici,“ hovorí o svojom vzdelaní.
Dcéra dopĺňa, že ešte aj teraz sa raz za čas vyberie celá rodina na pôdu školy, aby sa mohol jej otec pozrieť čo je tam nové, a určite si aj zaspomínať. „Po vyštudovaní mi ponúkli miesto vedúceho na píle v Štiavnici. Tam som sa zoznámil aj s manželkou,“ pokračuje v spomínaní. V tejto práci pokračoval neskôr aj v Sučanoch. „Tam sme vyrábali debničky na zeleninu a rôzne komponenty pre poľnohospodárov,“ vysvetľuje. Keď začali v Krásne nad Kysucou budovať veľký drevársky podnik, ktorý široké okolie pozná pod názvom Drevina, prišiel na Kysuce aby pomohol.
Počas svojho života si vyskúšal aj učiteľský chlebíček. Niekoľko rokov učil na drevárskej učňovke v Čadci, ktorá sa neskôr presťahovala do Krásna. Všetko, čo v živote pán Jozef robil, sa točilo okolo dreva. Teda odboru, ktorý aj vyštudoval. S tým vlastne súvisela aj jeho láska k záhradkárstvu i včelárstvo. Včelárstvu sa venoval viac ako polstoročie. Nenašiel však v rodine nasledovníka, preto svoje úle aj s rodinami neskôr porozdával známym. „Boli to pekné časy. Vďaka včelárstvu som precestoval kus Európy a v Turzovke som zaviedol výrobu drevených úľov,“ spomína.
Stromy od Čaradovcov rastú v širokom okolí
K záhradkárčeniu sa dostal, ako sám vraví, úplnou náhodou. „Bolo to niekedy po roku 1968. S manželkou sme boli vo Švajčiarsku. Tam som videl, že hoci je Švajčiarsko, podobne ako Kysuce, hornatá krajina, dokážu tam pomocou šľachtenia vypestovať všeličo. Povedal som si, že to skúsim aj ja,“ spomína na svoje záhradkárske začiatky. O tom, že do čoho sa tento sympatický pán pustí, sa podarí, svedčí aj fakt, že bol svojim záhradkárskym umením známy v širokom okolí.
„Kedysi sa na Kysuciach pestovali akurát tak slivky a nejaký odolný druh jabĺk. Dnes už u nás dozrievajú marhule, broskyne a iné ovocie, o ktorom sa Kysučanom v minulosti ani nesnívalo. Toto všetko sa dá dosiahnuť šľachtením,“ konštatuje.
Tento obor – teda záhradkárstvo - chytilo za srdce aj jedného zo synov - Jozefa mladšieho, ktorý sa mu venuje profesionálne. Pán Jozef starší hovorí, že ovocinárstvo a celkovo záhradkárstvo, je veľmi ťažká práca. Jej výsledok nie je často v rukách záhradkára, ale aj samotnej prírody. Šikovný záhradkár vraví, že v minulosti bol tento odbor viac vyhľadávaný. „Ľudia si vážili každý švík zeme a obhospodarovali ho,“ hovorí.
Čaradovci majú svoj erb
Celý život Jozefa Čaradu je veľmi zaujímavý. Pri pátraní po svojich koreňoch zistil, že jeden z jeho predkov bojoval proti Turkom. Rod Čaradovcov má od roku 1687 svoj vlastný erb, ktorý visí u Čaradovcov na stene. Ruka zvierajúca meč s odseknutou hlavou je vlastne spomienkou na odvážneho predka.
Okrem záhradkárstva a drevárstva je deväťdesiatročný Jozef Čarada aj spoluzakladateľ Krásňanskej desiatky, ktorá tento rok v jeseni oslávi už svoj dvadsiaty deviaty ročník. „Je to veľký človek. Je obrovským prínosom pre naše mesto, že k nám kedysi dávno privial osud takých ľudí ako on,“ povedal na margo oslávenca primátor Krásna Jozef Grapa. Jozef Čarada sa naozaj zaslúžil o zviditeľnenie tohto najmladšieho mesta. Ako sám hovorí, úspech všetkého tkvie v jednej myšlienke: „Netreba byť fanatikom“.
