OŠČADNICA. Oteplenie vyháňa zo zimovísk vzácneho obojživelníka skokana hnedého, ktorý žije aj na Kysuciach. Záchranári z Chránenej krajinnej oblasti Kysuce budujú každoročne zátarasy pri ceste I/18. Práve na brehu rieky Kysuce, ktorá okolo nej preteká, má skokan hnedý zimovisko. Na ceste za svojimi liahniskami musí prejsť aj spomínanú frekventovanú cestu. Stovky žiab by tak bez pomoci záchranárov pravdepodobne zahynuli pod kolesami áut.
Žiab je čoraz menej
Zátarasy pribudli na ceste aj minulý týždeň. Peter Drengubiak z CHKO povedal, že migrácia žiab v podstate len začína. „Hneď po vybudovaní zátaras sme chytili prvého otužilca. Ak bude pekné počasie pokračovať aj naďalej, čoskoro budeme mať plné ruky práce,“ vysvetlil. Záchranári každoročne zachraňujú obojživelníky bez nároku na akúkoľvek odmenu. „Robíme to úplne zadarmo. Keby nebolo nás a dobrovoľníkov, skokani by na tomto úseku pravdepodobne vyhynuli,“ konštatuje záchranár. Každoročne pomáhajú pri zachraňovaní žabiakov aj študenti z neďalekej Strednej odbornej školy drevárskej: „Tento rok sme ich ešte neoslovili. Uvidíme, či bude treba.“ Skokanov je aj napriek obrovskému zápalu záchranárov z roka na rok menej. Kým v minulosti migrovalo na tomto úseku okolo 10 000 obojživelníkov, po spustení prevádzky ďalšej frekventovanej cesty sledujú ochranári každoročný pokles populácie. Dnes je žiab približne polovica. Na úseku medzi Oščadnicou a Horelicou vybudovali pre migrovanie skokana v minulosti aj dva migračné koridory popod cesty. No ako sme sa v CHKO dozvedeli, ich využitie je len čiastočné. U skokana je to podľa odborníkov tak, že v štvrtom alebo piatom roku života pohlavne dozrievajú a vtedy sa aj prvýkrát zúčastňujú migrácie z lokality zimovania na reprodukčnú za účelom rozmnožovania. Ich migračná trasa je podmienená ich pamäťou, respektíve, orientačnou schopnosťou a každoročne predstavuje zdolávanie tej istej migračnej cesty, ktorú absolvovali prvýkrát. To znamená, že niektorí jedinci migrujú cez cestné podchody, koridory a niektoré priamo cez cestné komunikácie.
Odmenu nečakajú
Už niekoľko rokov nemajú ochranári z CHKO na túto aktivitu vyčlenené žiadne peniaze. Obojživelníky sú teda odkázané len na ochotu dobrovoľníkov. „Už roky sa snažíme o získanie financií na projekt komplexného riešenia migračných bariér na tomto úseku, ale zatiaľ sme neboli úspešní," dodal Drengubiak.
Dĺžka migrácie skokana hnedého je rôzna a závisí od počasia. Pri teplom počasí je kratšia, naopak, pri chladnom môže trvať až dva týždne. Počas celého obdobia sa snažia ochranári a dobrovoľníci chytiť a preniesť do bezpečia liahnísk čo najviac obojživelníkov.
