ČADCA. Uplynulý týždeň sa dvaja kysuckí nadšenci Stanislav Mikovčák a Pavol Šutý rozhodli splaviť na vlastnoručne vyrobenej plti rieku Kysucu. Za účasti veľkého množstva zvedavcov a nadšencov začali svoju plavbu v Čadci na sútoku riek Čerňanky a Kysuce. „Myšlienka splaviť Kysucu mi napadla už dávno. Teraz, pri príležitosti Dňa vody, máme príležitosť si spolu s Palom Šutým tento sen splniť,“ povedal na margo akcie Stanislav Mikovčák.
Kedysi boli plte na Kysuce samozrejmosťou
Touto svojou aktivitou si splnili nielen svoj sen, ale chceli poukázať aj na to, ako sa k prírode chováme. Na jej znečisťovanie, výrub stromov a v neposlednom rade aj na potrebu ochrany prírody. Jednou z takýchto pomocí je podľa nich tiež budovanie protipovodňových opatrení s využitím prírodných materiálov.
Kysučanov prišli podporiť aj milovníci prírody - fotograf Jaroslav Velička a akademický sochár Gustáv Švábik. „Kedysi boli plte na Kysuci samozrejmosťou. Som veľmi rád, že sa chlapci na takéto niečo dali. Držím im palce a verím, že to dokážu,“ povedal Švábik.
Pôvodne sa mal s pltníkmi plaviť aj Jaroslav Velička. Ten však usúdil, že je preňho ako pre fotografa dôležitejší pohľad na plť ako z plte. „Fotil som ich po celom úseku. Plánoval som ich pofotiť z brehu a mostov a v Ochodnici k nim pristúpiť. Žiaľ, plť sa nepodarilo zastaviť,“ povedal Velička. Predsa len, riadiť niekoľkotonové plavidlo nie je len tak. Kysuckí pltníci museli počas svojej plavby prekonať niekoľko prekážok. Pod Oščadnicou sa ich plavidlo takmer prevrátilo, keď nabehlo na skrytú veľkú skalu. Tento manéver pltníci zvládli na výbornú. Neskôr ostali visieť na veľkej skale pred Krásnom nad Kysucou, kde im pomohli členovia zabezpečovacieho tímu. Poslednýkrát uviazli v Dunajove na plytčine.
Plavidlo unášal silný prúd
„Odtiaľ sa už valili dolu prúdom. Márne som čakal na každom moste, že pristúpim. Išli ako zrýchlený vlak, ktorý nezastaví v žiadnej stanici, dokonca ani v tej konečnej,“ povedal fotograf. Pltníci sa totiž plavili o niečo ďalej ako pôvodne plánovali. „V Budatíne pri brehu ich čakal uvítací výbor spolu s riaditeľom Považského múzea, ktorý mal pre nich pripravené dve chladené plechovkové pivá. Prúd Kysučanov však unášal ďalej popri brehu. Ja som však vedel, kde prúd slabne, a kde by teoreticky mohli zastaviť,“ opisoval Velička jednu z ťažších situácií pltníkov. Tí však nakoniec šťastne pristáli. „Čakal som ich pri brehu Hričovskej priehrady, unaveným a vysileným pltníkom som tie dve pivá, s ktorými ich chcel privítať riaditeľ Považskej galérie, podal nakoniec ja,“ pokračuje fotograf s úsmevom a dodáva, že pltnícka púť po, aj keď trochu problematickom, ale slávnostnom pristáti pri Hričovskej priehrade, pokračovala účasťou na bohoslužbe patra Gabriela v krásnom prírodnom prostredí Horného Hričova a skončila zhodnotením celej akcie v pltníckej krčme v Považskom Chlmci. Stanislav Mikovčák aj Pavol Šutý sa zhodli, že ak by bola plť postavená z tenších kmeňov, plavidlo by sa ovládalo ľahšie. „My sme však chceli čo najvernejšie priblížiť splavovanie rieky tak, ako to bolo kedysi dávno, keď hlavným cieľom tejto činnosti bolo dopraviť najhrubšie kmene na pílu. Inak ako po vode to nešlo,“ povedali unavení ale šťastní kysuckí pltníci.
