TURZOVKA. Spor pre pozemky, ktoré sa Železnice SR rozhodli predať, vyvrcholil koncom minulého roka. Záujem o ne prejavilo aj mesto, ktoré žiadalo bezodplatný prevod. V hre bolo 27 parciel s celkovou rozlohou 2,7 hektára. Okrem iných aj tie pred turzovským gymnáziom, na Nádražnej ulici, hlavnom parkovisku v centre mesta, pod verejnými cestami, chodníkmi či priľahlými parkami a zeleňou. Pozemky medzi Nádražnou a Štúrovou ulicou riešila samospráva od roku 1990. Odvtedy, ako tieto plochy uvoľnila Drevoindrustria, ktorá tam mala skládky dreva.
K predaju zatiaľ nedošlo
„K predaju zatiaľ nedošlo. Verejné ponukové konanie sme síce zrealizovali, zmluvu s uchádzačom, ktorý bol úspešný, sme však ešte nepodpísali. Vyzvali sme ho, aby pristúpil buď k podpisu zmluvy, alebo sa písomne vyjadril, že ju nepodpíše. Na spomínané pozemky pod cestami a chodníkmi si mesto Turzovka zriadilo vecne bremeno a akýkoľvek budúci záujemca o kúpu ho musí rešpektovať. Nie sú teda ohrozené záujmy jeho obyvateľov,“ povedala nám v závere minulého roka hovorkyňa ŽSR Martina Pavlíková. Ako ďalej povedala, ide o pozemky, ktoré sú majetkom štátu a ŽSR ich ma v správe.
Dodala, že prevod tohto nehnuteľného majetku nie je možný bezodplatne, respektíve za jedno euro. Mohlo by sa tak stať iba so súhlasom vlády v rámci privatizačného projektu. Takýto postup však podľa nej v minulosti stopla práve vláda. Stalo sa tak údajne v roku 2006.
O prevod sa snažili celé roky
Za uplynulých dvadsať rokov sa každé vedenie mesta snažilo vysporiadať problematické pozemky železníc. Najmä tie, ktoré ostali pod cestami, parkoviskami a ďalšími verejnými stavbami a plochami, a štát ich samospráve nedelimitoval začiatkom 90-tych rokov, keď na mesto previedol miestne komunikácie (cesty, chodníky, parkoviská a podobne). Mesto argumentovalo, že nie je pravdou, že sa pozemky nedajú previesť bezodplatne. Ako príklad uvádzalo postup Fondu národného majetku a ministerstva dopravy, keď sa privatizovali SAD-ky a v Turzovke ostal majetok bývalého ČSAD. Išlo o spevnené plochy, garáže, sklady, administratívnu budovu, ktorých hodnota bola niekoľko miliónov korún. Všetko toto sa bezodplatne previedlo na samosprávu.
Mesto aj vlani podnikalo kroky na zastavenie predaja spomínaných pozemkov železníc. Do verejnej súťaže sa neprihlásilo, keďže by tým, podľa vyjadrenia vedenia, poprelo všetky svoje doterajšie snahy. Budúci kupujúci totiž podľa ich zistení údajne ponúkol sumy niekoľkonásobne prevyšujúce vyvolávacie ceny i bežné ceny pozemkov v meste. O pomoc požiadali aj prezidenta, ktorý vyzval ministra dopravy, aby majetkový prevod zastavil a prehodnotil verejnoprospešný záujem mesta a jeho obyvateľov.
„Všetky čiastkové spisy ohľadom predaja majetku v katastrálnom území Turzovky sme v súlade so zákonom o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby postúpili na rezortné ministerstvo. Po vydaní rozhodnutia o odplatnom prevode na iné osoby uzatvoríme kúpne zmluvy,“ informovala Zuzana Chalupová z komunikačného odboru ŽSR.
Mesto rokovalo so železnicami
Pozemky, ktoré chceli ŽSR predať, boli predmetom rokovania s bývalou premiérkou Ivetou Radičovou a ministrom dopravy Jánom Figeľom, ktorí prišli do Turzovky počas snehovej kalamity.
„Zúčastnili sme sa na spoločnom rokovaní pod vedením premiérky na Úrade vlády, kde si mesto a ministerstvo dopravy vysvetlili aktuálny stav a možné optimálne riešenie. Dospeli sme k dohode, v rámci ktorej ŽSR prenajmú samospráve všetky pozemky pod cestami, chodníkmi, parkoviskami a verejnou zeleňou (celá verejná a dopravná infraštruktúra) na dobu neurčitú za cenu rovnajúcu sa výške platenej dane z uvedených nehnuteľností. Veľký pozemok pred gymnáziom bude predmetom predaja podľa podmienok vyhlásených ŽSR v ponukovom konaní. Momentálne sa medzi mestom a ŽSR dolaďujú podrobnosti a špecifiká nájomnej zmluvy, ktorú by sme chceli podpísať čo najskôr - možno v nasledujúcich dňoch či týždňoch,“ informoval viceprimátor Turzovky Kamil Kobolka. Tento dokument by mal podľa jeho vyjadrenia platiť až do doby prevodu vlastníctva na mesto v súlade s ustanoveniami zákona o správe majetku štátu, o čom by mali zmluvné strany začať ďalej rokovať v nasledujúcich mesiacoch.
