Už ako štvorročný chlapec sa rád naháňal za motýľmi. Jeho láska k nim mu zostala doposiaľ. Od roku 2005 venuje denným motýľom ešte viacej voľného času.
„Každého najskôr upúta ich pestrofarebnosť. Mňa zaujímajú najmä pre ich nenahraditeľnosť - pre prírodu sú mimoriadne dôležité. Sú biologickými indikátormi, súčasťou potravinového reťazca, významní opeľovači rastlín,“ vysvetľuje.
Objavil vzácneho bielopasovca topoľového
Doposiaľ zmapoval na Kysuciach 50 druhov denných motýľov, na Slovensku ich je vraj okolo 180. Najčastejšími sú babôčky či mlynáriky.
Šikovný študent hovorí, že napríklad vidlochvost feniklový, ktorého húsenica sa živí feniklom, bol v minulosti chránený, najmä pre enormné používanie postrekov v poľnohospodárstve, ktoré spôsobilo jeho znížený výskyt.
Ako vraví, v súčasnosti ho už možno bežne vidieť. K vzácnejším patria ohniváčiky veľké asi dva centimetre.
„Je ich málo. Lúky a pasienky zarastajú, tým zanikajú podmienky pre ich život,“ dozvedáme sa. Teší sa, že na Kysuciach objavil bielopasovca topoľového, ktorého rozpätie krídel je 8 až 10 centimetrov či dúhovce.
Zatiaľ sa venuje denným, do budúcna uvažuje aj o nočných motýľoch. Rozdiely medzi nimi sú napríklad v tykadlách, okrem toho majú tie „nočné“ zložené krídla strechovito nad telom. V zime sa veľa motýľov ukladá na zimný spánok. Zimujú v lístí, v pivniciach či starých senníkoch.
Svoje poznatky si nenecháva pre seba
Kým sa iní jeho rovesníci preháňajú na bicykloch, korčuliach, skejtoch či motorkách, on so sieťkou v rukách brúsi po kysuckých lúkach. Rád navštevuje čadčiansky Jurošák či Drahošanku, k jeho obľúbeným teritóriám patrí aj Zákopčie či Bystrická dolina.
„V súčasnosti motýle už viac fotím, ako chytám. Pokiaľ si nejakého prinesiem domov, najskôr ho vypreparujem, potom priložím štítok s údajmi. Momentálne mám v zbierke okolo sto kusov,“ prezrádza osemnásťročný študent.
O výskume hovorí, že po čase bude môcť na základe výsledkov posúdiť vývoj toho – ktorého druhu. Svoje poznatky si nenecháva len pre seba. Zúčastnil sa na medzinárodnej biologickej konferencii v Ružomberku so svojimi pedagógmi z gymnázia Milanom Zemanom a Irenou Kopáskovou. Tá bola určená stredoškolským a vysokoškolským profesorom, študentom, ktorí prezentovali svoje bakalárske práce.
Ján Kočišek, hoci je len študentom strednej školy, úspešne predstavil svoj výskum týkajúci sa mapovania motýľov. Nechýbal ani na krajskej biologickej olympiáde v Žiline, kde získal III. miesto. V okresnom kole SOČ-ky bol prvý a tak postúpil do krajského kola v Martine.
Viac ho láka Slovensko ako trópy, dôvodom je vzácny jasoň
Splnil sa mu zatiaľ najväčší sen – dostal sa na Prírodovedeckú fakultu v Bratislave. Verí, že vo svojej budúcej profesii bude môcť uplatniť aj svoju súčasnú záľubu.
Aj keď návštevu trópov by si vedel užiť vzhľadom na tamojšie vzácne druhy motýľov, momentálne ho viac láka Slovensko. Konkrétne, možnosť odfotografovať si jedného z najvzácnejších motýľov žijúcich u nás – jasoňa červenookého.
„Je v ochrannom programe, jeho výskyt je na ústupe aj preto, že má špeciálne nároky na prostredie, v ktorom žije,“ hovorí.
Od tohto šikovného mladíka, ktorý ide za svojím snom a neváha tomu obetovať kopec voľného času, sa dozvedáme napríklad aj to, že najdlhšie žijúcim motýľom u nás je žltáčik, ktorý si veselo lieta zhruba jedenásť mesiacov.
Dĺžku života lietajúcich krásavcov ovplyvňuje aj to, či sa nestanú lahodnou pochúťkou vtákov či dravého hmyzu. Krídla či možnosť vznášať sa vo vánku im teda nemusíme závidieť. Skôr si želajme, aby nás tešili čo najdlhšie. Pretože pre ľudskú ľahostajnosť k prírode možno čoskoro bude hroziť vyhynutie aj im.
