KORŇA. Nepokoje v krajinách, ktoré patria k svetovým dodávateľom ropy, tiež postupné znižovanie zásob, navodzujú otázku, ako sme na tom s domácimi zdrojmi.
„Očakávame trend postupného znižovania domácej ťažby až do vyťaženia ropných zásob do roku 2020. Zmeny môžu priniesť len novoobjavené ložiská. Vyťažené objemy však budú závisieť od ich rozsahu, charakteru a lokalizácie. Nezanedbateľným faktorom bude aj ekonomická náročnosť ťažby,“ povedala hovorkyňa ministerstva hospodárstva Daniela Piršelová.
Ropný prameň v Korni je doposiaľ len raritou. Potvrdil nám to aj starosta obce Jozef Kontrík, ktorý hovorí, že záujem majú oň akurát zvedavci. „Chodí sem veľa turistov, nezriedka sú medzi nimi cudzinci.
Predvlani začal byť prameň, ktorý vyhlásili v roku 1984 za prírodnú pamiatku, znovu aktívny. Dokonca sa pokryl bližšie nešpecifikovanou látkou.
Miestni sa obávali, že by mohli podzemné plyny spôsobiť výbuch. Nič také sa však nestalo. V minulosti uskutočnili v Korni niekoľko vrtov, no ťažba sa ukázala nerentabilná.
Tunajšiu ropu však miestni už počas druhej svetovej vojny používali ako nelegálne svietidlo. Svojvoľný výver je len na Kysuciach a v Kostarike. Ropa na pozemku jedného z miestnych obyvateľov vyteká zo zeme, tečie zhruba stometrovým jarkom a opäť mizne v zemi.
„Podľa našich informácií nemá táto oblasť predpoklad na efektívnu ťažbu vzhľadom na ekonomickú náročnosť. Jediná slovenská rafinéria Slovnaft je schopná spracovať túto bezsírnu ropu primiešavaním k ruskej. Keďže však ide o veľmi malé množstvá, nepredstavuje významnú diverzifikačnú možnosť Slovenska,“ dodala Piršelová.
Plán s kúpeľmi stroskotal
V minulosti boli záujemcovia, ktorí chceli postaviť v Korni kúpele. Podobné ako v Darkove v Karvinej, na severnej Morave, kde plynom z podzemia vyhrievajú vodu. Využitie zdroja na Kysuciach formou kúpeľov sa javilo ako najefektívnejšie. Aj tento plán však stroskotal.
Výdatnosť prameňa mal na začiatku overiť prieskumný vrt. Urobila ho pre Slovenský plynárenský priemysel Nafta Gbely do hĺbky 1297 metrov. Pôvodne sa malo vŕtať až do 1500 metrov. Pre výskyt tekutých pieskov však nebolo možné pokračovať hlbšie.
Vrt potvrdil prítomnosť vody s množstvom nerastných minerálov, bola však studená. Ohrievať by ju mohol plyn, ktorého zásoby tam takisto zistili. Podľa starostu Korne Jozefa Kontríka by však išlo o investíciu s obrovskými nákladmi.
Geologické dielo zlikvidovali
Voda má údajne svojím minerálnym zložením predpoklady na liečebno-rehabilitačné účely. Sprievodný horľavý plyn sa dá separáciou oddeliť a môže sa využiť napríklad na ohriatie vyťaženej vody na kúpeľné účely či vykurovanie menších objektov.
Keďže sa nenašlo využitie prieskumného vrtu ani v tejto oblasti, museli toto geologické dielo zlikvidovať.
Pôvodný vrt sa už po likvidácii nedá obnoviť, do úvahy prichádza len nový. Pred tromi rokmi výpočty hovorili, že by to stálo viac ako 663 878 eur (20 miliónov korún).
Úseky s prítokom minerálnej vody sa mohli sprístupniť za približne 66 387 eur (dva milióny korún). Po likvidácii prieskumného vrtu zostal len spomínaný prirodzený výver.
„Vrt v roku 2006, krátko pred demontážou, firma ponúkala na predaj. Aj za „korunu“. Keby ho bol niekto kúpil, podnik by ušetril peniaze, ktoré musel investovať do prác, ktoré mali dať miesto do pôvodného stavu,“ vraví Kontrík.
Plynári s novým prieskumom nepočítajú
S otázkou ďalšieho možného prieskumu sme sa predčasom obrátili na Slovenský plynárenský priemysel.
„SPP nemá žiadny vzťah k prieskumnému vrtu v obci Korňa na Kysuciach, ktorý v rokoch 1998 - 1999 pre nás robila Nafta Gbely. V roku 2000 sme previedli vrty a súvisiace prieskumné územia, vrátane povrchového ropného ťažobného zariadenia, na súkromnú spoločnosť Carpathian Oil,“ dozvedeli sme sa.
