komédii Podfuk, s ktorou prišli do Čadce. Príležitosť porozprávať sa s nimi sme si nemohli nenechať ujsť.
Ste v Čadci prvýkrát? Ako sa vám pozdáva čadčianske publikum?
- Marián Labuda ml.: Ja som tu bol presne 25. novembra v minulom roku. Spolu so Zuzkou Tlučkovou a Jožom Pročkom sme tu vystupovali v jednej hre. Viem to tak presne nie preto, že by som mal fotografickú pamäť, ale preto, že som tu našiel kroniku a dočítal som sa to tam (úsmev). A čadčianske publikum? Je úžasné. Je spontánnejšie ako to bratislavské.
- Marek Majeský: Viem, že som tu už aj ja kedysi hral. Bolo to dávnejšie, ale keďže Maroš nepustil kroniku z ruky, neviem, kedy to presne bolo.
Diváci vás poznajú najmä z televíznych obrazoviek. Aký je rozdiel medzi účinkovaním v seriáloch a divadelných hrách?
- Marek Majeský: Ja som bol odjakživa divadelný herec. Začínal som divadle. V televízii som sa len narodil pre povedomie širokého diváka. V divadle som s publikom v užšom kontakte, na druhej strane ma vidí a pozná menej divákov. Televízia je dobrá v tom, že sa vďaka nej stávate známejším, ľudia sa o vás dozvedajú. Pri tom všetkom však beriem divadlo ako nejaký základ, v ktorom som sa veľa naučil. Nechcel by som sa dostať do situácie, kedy by som divadlo nerobil. Seriály sú, potom zasa nie sú... a divadlo je z môjho pohľadu nesmrteľné.
- Marián Labuda ml.: Všetko za mňa povedal v podstate tuto kolega. Cítim to presne tak isto.
Ako sa vám darí skĺbiť rodinu s herectvom?
- Marek Majeský: Mám drahú milovanú manželku. Tak isto ako kolega Maroš Labuda. Je to všetko na našich ženách. Ďakujeme im, že to vydržia s nami. My ich za to všade chválime. Je to najmä o tolerancii.
- Marián Labuda ml.: Veru, je to veselé. Najmä keď sa ma manželka spýta: Zasa niekam ideš? (úsmev) Bez našich manželiek by sme to nezvládli.
Blíži sa Veľká noc. Dodržiavate aj vy nejaké veľkonočné zvyky a tradície?
- Marián Labuda ml.: U nás po rokoch tradície zasa ožili. Mám desaťročného syna a s ním musím absolvovať všetky návštevy s korbáčom a vodou u kamarátok ako doprovod. Tento rok s nami pôjde už šibať aj mladší syn.
- Marek Majeský: My máme jedenapolročnú dcéru, takže nás to ešte len čaká, keď začnú k nám chodiť šibači. Samozrejme, že ja, keď som bol chlapec, som fungoval počas veľkej noci s korbáčom v ruke a vreckom naplneným vodou. Zbierali sme vajíčka, a keď sme boli starší ušiel sa nám aj nejaký ten trúnok. Veru, veľkonočné pondelky boli veselé. Je škoda, že v dnešnej dobe tieto tradície, teda aspoň v hlavnom meste, pomaly vymierajú.
