čné veľkonočné sviatky.
Dvadsiateho druhého marca si pripomenula sestra Magdaléna Leutterová svoje prvé výročie príchodu do austrálskeho mestečka Alice Springs. „Asi týždeň pred tým sa tunajšia rieka naplnila vodou. Je to naozaj rarita a hovorí sa, že kto videl vodu v rieke, stáva sa domácim. Takže aj ja som sa už tentokrát stala domácou,“ hovorí sestra Magdaléna, ktorá sa od protinožcov „zabudla vrátiť“ ešte za minulého režimu. „V celom kresťanskom svete sa veriaci pripravujú na veľkonočné sviatky. Veľká noc je tak pre mňa ako aj ostatných kresťanov najväčším sviatkom v roku, počas ktorého si pripomíname umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista.“
V Austrálii ju nikto nevyšibe
Hovorí, že každý rok na jar sa odohráva zápas života so smrťou. Zo zamrznutej zeme vyrastá tráva, zasnežená lúka opäť rozkvitne, na holom strome vypučia listy...Raz na jar pred 2000 rokmi na Veľkú noc sa však odohral aj iný zápas so smrťou. Veľká noc nie je len sviatkom jari. Ježiš Kristus, ktorý bol mŕtvy, prekonal smrť a vstal k novému životu. Neostal v hrobe, pretože Ho Boh vzkriesil. Po Jeho smrti Ho stovky ľudí opäť videli živého. Mnohí s Ním hovorili, dotýkali sa Ho a dokonca s Ním jedli a pili. „Ježišove vzkriesenie dáva jedinečnú nádej na večný život každému, kto v Neho uverí. Nádej na život, proti ktorému je smrť už navždy bezmocná,“ vysvetľuje posolstvo veľkonočných sviatkov sestra Magdaléna.
Keď si Magdaléna spomína na slávenie veľkonočných sviatkov doma na Kysuciach, vždy si spomenie na krásne vyzdobený Boží hrob, do ktorého bola uložená socha Pána Ježiša na veľký piatok a ku ktorému sa chodilo na Eucharistickú poklonu počas Bielej soboty. Silným zážitkom bol pre ňu na Bielu sobotu sprievod so sochou zmŕtvychvstalého Ježiša cez kostol počas spievania „Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych... “. „Tieto dve skutočnosti sa v austrálskych kostoloch nepraktizujú, no a pravdu povediac, chýbajú mi. Ináč obrady zeleného štvrtku, veľkého piatku a bielej soboty sú tu tie isté,“ konštatuje.
Organizujú spoločnú opekačku
V Austrálii nepoznajú ani slovenské zvyky kúpania, oblievania a šibania dievčat a žien na veľkonočný pondelok. „Doma bol našim prvým šibačom vždy otec, ktorý nás poriadne vyšibal a navoňavkoval – že vraj, aby sme boli zdravé a svieže celý rok,“ spomína na veľkonočné dni z detstva.
Pre mnohých Austrálčanov sú podľa nej veľkonočné sviatky už prakticky nenáboženským sviatkom. Mnoho austrálskych rodín sa teší len zo štvordňového voľna, ktoré je akousi rozlúčkou s pekným počasím. „Na Slovensku je Veľká noc sviatkom jari, u nás v Austrálii je teraz jeseň, takže dni sa skracujú a ortuť v teplomery klesá. Veľkonočné vajíčka a iné čokoládové dobrôtky sú už mesiace v obchodoch na poličkách. S ich predajom začali hneď po Vianociach,“ vysvetľuje rodáčka z Kysúc. Zábavou v austrálskych rodinách je „lov“ veľkonočných vajíčok v nedeľu ráno. Podľa detských rozprávok boli vajíčka počas noci prenesené veľkonočným zajačikom a poschovávané po dome a záhrade, aby počkali na deti, až sa zobudia. „Dôvod prečo by to mal zajačik robiť, sa vysvetľuje iba zriedkavo.“
„A aká bude moja Veľká noc? Počasie bude asi nádherné, cez deň teploty do 30 stupňov a prekrásna modrá obloha. Teším sa na obrady veľkého týždňa a na veľkonočné ráno budem s radosťou spievať – aleluja, radujme sa. Veľkonočný pondelok bude tak trošku špeciálny a už sa naň teším. V centrálnej Austrálii v Alice Springs a Santa Terese je päť ženských rehoľných spoločností a dve mužské. Spolu je nás tu okolo 30 rehoľných sestier, kňazov a bratov. Je to už tradícia, že sa všetci zídeme na opekačku v prírode. Každý prispeje niečím, či už ku jedlu, pitiu alebo dobrej nálade,“ dodala sestra Magdaléna.
