Potešilo ho, že v Pekingu narazil na vŕby. Dodržiava totiž tradície a tak mu nemôže v „pondelok“ chýbať vo „výzbroji“ korbáč, ktorý si sám upletie.
Slovenský veľvyslanec v Číne František Dlhopolček bude tohtoročné veľkonočné sviatky opäť tráviť mimo domova. Keďže pôsobil vo viacerých krajinách, spomína napríklad na špecifickosť Veľkej noci v Izraeli: „V tomto období som rád cestoval do Betlehema, respektíve Jeruzalemu, a zažíval nezabudnuteľnú atmosféru.“
Dlhopolčekovci patria k rodinám, ktoré sa snažia aj v ďalekej cudzine dodržiavať tradície zdedené od rodičov a prarodičov. „Vedieme k tomu aj naše deti. Nechýbajú varené vajcia a údené mäso s kyslými uhorkami. Keďže sú v Pekingu vŕby, tak môžem aj šibať. Korbáč si ešte viem upliesť, aj keď to nie vždy vyjde podľa mojich predstáv,“ prezrádza.
Veľvyslanec má nezabudnuteľné spomienky na „džibu“
A ako vyzerali veľvyslancove šibačky v čase detstva a mladosti?: „Niekoľko dní dopredu sme si uplietli korbáče. Najlepšie boli zo smutnej vŕby, tých však nebolo v Turzovke veľa, takže nám museli stačiť aj obyčajné pri rieke Kysuca. Pondelka sme sa už nemohli dočkať. Skoro ráno sme spoločne so súrodencami a kamarátmi chodili šibať, najmä k rodine a známym. Polievať sme nepolievali, ale voňavku sme mali vždy so sebou. Začínali sme slovami: „Šibi, ryby, mastné ryby, dajte vajce maľované, ak nemáte...“ a tak ďalej. Tradičnou odmenou bola koruna, respektíve varené vajcia - nie však maľované. Keďže som hovoril o Kysuci, nemôžem nespomenúť, ako sme v tomto období pozorovali trenie rýb – takzvanú džibu. Väčšinu času sme strávili pri rieke. Boli to nezabudnuteľné momenty.“ V Číne, ako vraví, sa veľkonočné sviatky neslávia. Ak sa spomenú, ide iba o komerčnú záležitosť.
Ako chcú domáci nachytať „našinca“ s exotikou na tanieri
Čína je obrovská krajina, veľvyslanec hovorí, že ju považuje skôr za kontinent. „O dennodenné prekvapenia tu nie je núdza. V posledných týždňoch som mal možnosť cestovať. V Pekingu bola poriadna zima, sneh, mraz, v provincii Yunnan zasa horúco, tropické podnebie, dažďové pralesy a stáda slonov,“ vraví.
Najradšej má, ako vraví, ochutnávanie miestnych špecialít. Častokrát sa ho pýtajú, či uhádne, z čoho je vyrobená: „Častokrát naozaj neviem, keďže ide doslova o exotiku: Niekedy to vyzerá ako mäso, má to jeho chuť, no mäso to nie je. Nehovoriac o štipľavých jedlách, ktoré sú pre našinca jednoducho nejedlé.“
Číňanov navykajú na slovenské halušky
Táto krajina patrí k najväčším dovozcom áut zo Slovenska. V minulom roku ich tam priviezli viac ako 44-tisíc. „Na Slovensku vyrobený Volkswagen predstavuje totiž pre bohatšiu skupinu Číňanov akýsi symbol sociálneho statusu, preto sú autá tak obľúbené. Je dobré, že ich vyvážame stále viac a viac, každé „vyvezené“ totiž predstavuje doma pracovné miesta a tých nikdy nie je dostatok. Bol by som rád, keby sa však uplatnili aj ďalšie výrobky, viac sa diverzifikoval náš vývoz. Minulý mesiac som rokoval s generálnym riaditeľ čínskej spoločnosti, ktorá zo Slovenska dováža autá a ten ma ubezpečil, že v tomto roku ich dovezú ešte viac ako v predchádzajúcom,“ hovorí.
Číňania podľa jeho slov majú radi Slovensko. Obľúbili si slovenské víno a našinci ich vraj navykajú aj na bryndzové halušky - podľa veľvyslanca to chce ešte chvíľku času...
Veľmi sa už teší na leto. Ak všetko pôjde podľa plánu, chce prísť do svojho rodiska – Turzovky, na tamojšie hody. Už sa na ne veľmi teší.
