Stala sa jednou z najpredávanejších titulov v roku 2006. Keďže sme usúdili, že pomerne málo vieme aj o veciach, ktoré sa týkajú Adely, rozhodli sme sa to zmeniť.
Aký je Váš vzťah k Veľkej noci? S čím si spájate tieto sviatky pri spomienkach na detstvo?
- Veľkú noc si spájam so šibačkou, ale aj hľadaním čokoládových vajíčok. Žili sme istý čas vo východnom Nemecku a tak som zažívala ako dieťa túto „milosrdnejšiu“ tradíciu.
Myslíte si, že je to spravodlivé, keď ženy bijú korbáčom a muži si domov odnášajú výslužky?
- Naša spoločnosť je celá postavená na tomto symbolickom princípe. Trochu žartujem, ale ženský princíp je celkovo dlhé stáročia posunutý na nejakú zvláštnu koľaj. V stredoveku inkvizícia pre ozajstné ženstvo, múdrosť a spriaznenosť s prírodou, zavraždila niekoľko miliónov žien. Takže jednu Veľkú noc snáď prežijeme...
Váš otec prezradil, že aj vy doma poctivo pripravujete vajíčka. Vraj ich predtým špeciálne varíte v cibuľovej šupke. Ide o nejakú rodinnú receptúru? Môžete ju prezradiť, alebo si ju schovávate, aby tie vaše kraslice boli najkrajšie široko-ďaleko?
- Podľa mňa si otec trochu vymýšľa, aby som vyznela v médiách o niečo sympatickejšie. Ja totiž také veci vôbec nerobím. Kedysi tomu tak bolo, ale teraz na to nemám čas. Pre mňa sú sviatky skôr o tom, že mám trochu voľna, pokoja, že nás navštívi rodina z Moravy. Tiež o tom, že ma prídu vyšibať nejakí sympatickí blázni. To si užívam viac, ako s potom na tvári stíhať výzdobu. Obdivujem však ľudí, ktorí vedia robiť nádherné kraslice. Takých rada podporím a vďačne si ich od nich kúpim.
Tipujete, alebo viete presne, kto bude stáť na Veľkonočný pondelok s korbáčom v ruke za vašimi dverami?
- Zvykne sa zastaviť sused, alebo bratranec, inak sa úspešne zatajujem. Neviem, ako sa počas šibania tváriť, ani čo hovoriť. Ale v rádiu sú nemilosrdní. Vysielame totiž aj na Veľkonočný pondelok. Keď si myslím, že na to kolegovia zabudli, alebo to už nepovažujú za zábavné, vtedy na mňa vychrlia vedro vody. To ma celkom baví.
Dostane šibač – polievač od vás len vajíčko, alebo aj kalíšok nejakého lahodného moku či nebodaj inú maškrtu?
-Tato osoba dostane najmä vynadane. Potom sa uvidí...
Mohli by ste poradiť ženám ako bez väčšej ujmy, minimálne bez rozmazaného mejkapu, prežiť tento deň? Aký outfit by ste im odporučili?
- V prvom rade nepúšťať mužov dnu, prípadne sa nenalíčiť a samozrejme, dobre sa poistiť v najbližšej poisťovni.
V čom budete šibačov vítať vy?
V nepremokavom obleku neviditeľnosti...
Ste známa osobnosť, pre mnohé dievčatá ste sa stali vzorom. Poraďte im, akou cestičkou sa dá dostať k sláve! Dá sa nejako pomôcť šťastiu?
- Cesta ku šťastiu neexistuje. „Šťastie je cesta“, ako hovorí známy rodák z Čadce – Budha. Keď budete čakať, že budete šťastní až keď sa stane to či ono, nikdy sa to nestane. Treba sa hneď teraz, v tomto okamihu, zmieriť so situáciou. Treba ju prijať, navodiť pozitívne myšlienky a šťastie sa nalepí. Mrnčaním si ešte šťastie nikto nepritiahol. Aby som sa však vrátila k otázke – cesta za slávou nie je vždy aj cestou za šťastím. Treba ísť za tým, čo človeka napĺňa, prípadnú slávu brať len ako vedľajší produkt.
Nedávno ste navštívili Ameriku, stretli sa s Juliou Roberts. Ako vyzeralo stretnutie dvoch celebrít? Čo vás zaujalo na Američankách a v čom sú Slovenky lepšie?
- Američanky sa prekvapivo toľko nestresujú nad svojim vzhľadom a úpravou ako ženy u nás. Vyzerajú príjemne a civilne. Myslím si, že ich tam muži rešpektujú aj bez hlbokého výstrihu a gelových nechtov. Julia Roberts bola veľmi milá, krásna, nič iné som ani nečakala.
Aké projekty vás čakajú tento rok, na čo sa môžu tešiť vaši fanúšikovia?
- Teraz sa tým príliš nezaoberám. Situáciu v televízii vnímam tak, že tam teraz nie je priestor pre iné typy programov. Keďže som už nešla do Hlasu Československa, lebo som to tak nejako cítila, v súčasnosti nemám projekt, ani neviem, čo mám vo výhľade, a ani mi to nejako neprekáža. Ráno vysielam vo FUN rádiu, robím nejaké akcie a venujem sa veciam, ktoré mám rada.
Váš vzťah k humoru je očividný, môžete na záver prezradiť nejaký obľúbený vtip?
- Hm, neviem či mám. Ale mám takú milú úvahu od jedného anonyma, ktorá súvisí s radou, ako sa stať úspešným: „Sú dve najdôležitejšie zásady úspechu. Po prvé nikdy neodhaľte všetko, čo viete o ceste k úspechu.“ To je všetko:o)
