ČADCA. Žilinský samosprávny kraj monitoruje hrozivý stav vo financovaní zdravotníctva a rokuje so zástupcami svojich nemocníc. „Uplynulý týždeň spoločne analyzovali postup pri napĺňaní zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek. V zákone je však veľa nejasností, dohodli sa preto na spracovaní požiadaviek. Tie zašlú ministerstvu zdravotníctva, aby k nim zaujalo stanovisko,“ informoval hovorca ŽSK Peter Kubica.
Zariadeniam hrozí ešte väčšie zadlženie
Paralelne prebiehali rokovania so zdravotnými poisťovňami ohľadom dodatkov k zmluvám na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktoré mali uvedené navýšenie finančných prostriedkov riešiť. „Výsledok týchto rokovaní je pre krajské nemocnice likvidačný,“ povedal predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. Dodal, že nemocnice v Dolnom Kubíne, Liptovskom Mikuláši, Trstenej a Čadci budú na pokrytie zvýšených výdavkov v súvislosti so zvýšením platov lekárov a sestier potrebovať spolu 579-tisíc €. Z toho im bude VšZP hradiť len 221-tisíc € a poisťovňa Dôvera 18 000 €, čo však nepostačuje ani na bežný chod nemocníc.
Mesačná čiastka 340-tisíc € má ísť zo zdrojov nemocníc, ktorých hlavnými zdrojmi sú však platby z poisťovní. Tie sú však dlhodobo nedostatočné, čo privedie krajské nemocnice do ešte vyššej zadlženosti a priblíži ich k úplnému kolapsu.
Niektoré nemocnice Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) sa budú od apríla, ďalšie od júla, zadlžovať takým tempom, že im zostanú finančné prostriedky len na hrubé mzdy a odvody pracovníkov. Od februára stanovil ŽSK ešte prísnejšie limity na lieky a špeciálny zdravotný materiál a prehodnotil počty pracovníkov. V nemocniciach už nie sú žiadne rezervy. Ročne by mali na zvýšené platy lekárov a zdravotných sestier dať 7,5 milióna eur. Peniaze však chýbajú, navyše ich trápia predchádzajúce dlhy. Kysucká nemocnica v Čadci patrí k najviac zadlženým. Jej dlh sa vyšplhal na takmer 4,5 milióna eur.
Nemocnica v Čadci sa zrejme z dlhov len tak skoro nedostane
„Naša nemocnica sa mesačne zadlžovala čiastkou približne 70-tisíc eur. Urobili sme množstvo úsporných opatrení, ktorými sa nám podarilo medzimesačný nárast dlhu znížiť až o dve tretiny,“ povedal riaditeľ Martin Šenfeld. Zvyšnú tretinu chceli vyrovnať obstaraním nových diagnostických prístrojov zo sponzorských prostriedkov. Okrem toho plánovali zvýšiť príjem pre nemocnicu rôznymi podnikateľskými aktivitami. Prenájmom voľných priestorov, prevádzkovaním bufetov, otvorením novej verejnej lekárne a podobne.
Chceli pritom zachovať existujúcu zdravotnú starostlivosť. Pokiaľ by sa im všetky tieto aktivity podarili, predpokladali, že od júna budúceho roka prestanú vytvárať stratu a začnú hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom. Samozrejme za predpokladu, že vláda zabezpečí, aby nemocnice dostali finančné prostriedky na vyššie mzdy lekárov i sestier. „Keďže sa tak nestalo, určite to naruší a oneskorí celý náš ozdravný proces. Budeme musieť nájsť ďalšie alternatívne možnosti, ako vyrovnaný rozpočet dosiahnuť,“ povedal Šenfeld. Aj on za „brzdu“ ich snaženia označil to, že poslanci schválili návrh vlády zvýšiť platy zdravotným sestrám a pôrodným asistentkám, pritom v štátnom rozpočte na to nevytvorili finančné krytie.
„Po prvých prepočtoch sme zistili, že toto zvyšovanie platov bude našu nemocnicu stáť približne 110-tisíc eur mesačne, čo znamená 1 320 000 eur ročne. Pokiaľ ministerstvo nezabezpečí na toto zákonom nariadené zvýšenie miezd finančné prostriedky, môžeme čakať skutočný kolaps zdravotníctva na Slovensku,“ konštatoval.
