MAKOV. Medzi objektmi bývalých hraničných priechodov, ktoré sa v súlade s platnou legislatívou previedli darovacou zmluvou do vlastníctva obciam, sú aj tie v Makove. Hodnotu tohto nehnuteľného majetku vyčíslil znalec na 3 422 627, 56 eur. Časť komplexu prenajali pre mýto, jedna časť budovy funguje ako pohostinstvo. Formou verejnej obchodnej súťaže ponúka obec na predaj pravú časť priechodu. Budovy na ľavej si chce naďalej nechať vo svojom vlastníctve.
Po tom, čo sa Slovensko stalo súčasťou schengenského priestoru, začali Kysučania prechádzať bez dokladov aj cez hraničné priechody v Klokočove, Svrčinovci, Makove či Skalitom. Pre ilustráciu, len v Klokočove prešlo cez hraničný priechod zo slovenskej na českú stranu okolo 629-tisíc osôb, naspäť zhruba 628-tisíc. Zaznamenali tam 421-tisíc vozidiel - okolo 210 000 zo Slovenska a zhruba rovnako z Česka.
Obyvatelia Trojačky si vytrpeli svoje
V Makove vznikol 1. januára 1993 prvý hraničný priechod pri chate Makov na medzinárodnej ceste I/18. Paradoxne, bolo to 9 kilometrov vo vnútrozemí od skutočnej československej hranice. Postavili tam dve unimobunky, ktoré slúžili až do roku 1995. Neskôr vybudovali dočasnú colnicu v časti Trojačka. Od roku 1996 začali s výstavbou spoločného slovensko-českého nákladného terminálu, pričom osobná colnica mala stáť pri Valašskom šenku, čo sa však už nestalo. Štát staval na Trojačke komplex pozostávajúci z 12 stavieb, s nákladom takmer 400 miliónov korún, väčšinu z nich odovzdali do užívania v rokoch 2001-2003. Po roku Slovensko vstúpilo do Európskej únie a colný režim v Makove sa skončil. Colnica bola utrpením najmä pre obyvateľov osady Trojačka, ktorí museli cez ňu prechádzať s dokladmi a legitimovať sa. Denne dochádzalo k paradoxným situáciám. Napríklad aj počas volieb, keď sa museli voliči idúci k volebným urnám v centre obce preukázať platnými cestovnými dokladmi. Rovnako to bolo pri ceste do obchodu či na poštu.
Vlastníkom majetku je štát
Obyvatelia Kysúc sa potešili zrušeniu hraničných závor, ktoré im strpčovali bežný život. Doteraz však stoja na hraničných priechodoch budovy colníc.
„Budovy, ktoré v minulosti slúžili colnej správe, sú teraz nehnuteľným majetkom v správe Finančného riaditeľstva (FR) SR. Ich vlastníkom je Slovenská republika.
FR ako správca ponúka na odpredaj nehnuteľnosti v takých prípadoch, ak už nebudú slúžiť potrebnému účelu. Prezident finančnej správy vyhlási objekty za trvalo prebytočné. Po týchto úkonoch sa zvykne konkrétny majetok previesť do vlastníctva alebo správy tretej osoby, a to na základe ponukového a osobitného ponukového konania,“ informovala hovorkyňa FR SR Miroslava Slemenská.
Týmto krokom však podľa jej slov predchádza to, že konkrétnu nehnuteľnosť, ktorú považujú za prebytočný majetok, ponúknu najskôr štátnym rozpočtovým alebo príspevkovým organizáciám či vyšším územným celkom. Ak žiadna z oslovených neprejaví záujem, ponúknu majetok ďalej. „V prípade záujmu zo strany štátnych rozpočtových organizácií sa objekty prevedú zmluvou o bezodplatnom prevode správy. Tie, o ktoré prejavili záujem uchádzači v rámci osobitného ponukového konania, sa na základe kúpnej zmluvy predali,“ informovala Slemenská.
Budova v Klokočove patrí Čechom
Čo sa týka bývalého hraničného priechodu vo Svrčinovci, administratívnu budovu využíva stanica Colného úradu v Žiline ako prevádzkový objekt na pracovné stretnutia či organizovanie medzinárodných stretnutí zástupcov colnej správy. V Klokočove vlastní budovu Česká colná správa. V Skalitom slúži takisto ako vo Svrčinovci žilinskej colnej správe. Tá tam zriadila inšpekčné izby, pričom objekt využíva aj ministerstvo obrany.
