a prenesených kompetencií a úloh, ktoré štát „prehodil“ na ich plecia.
ČADCA. Zástupcovia Združenia miest a obcí Kysúc sú nespokojní s prenesenými kompetenciami od štátu, ktoré zostali na ich pleciach a spôsobujú im finančnú záťaž.
„Ide napríklad o mimoriadne situácie, ktoré má v kompetencii obvodný úrad, ktorý riadi a financuje ministerstvo vnútra. Obce a mestá mu vlastne len pomáhajú pri ich riešení. Náklady, ktoré vzniknú pri týchto udalostiach, však nemajú zahrnuté v rozpočte a tak si po skončení kalamity žiadajú ich preplatenie od štátu, prostredníctvom zodpovedného orgánu, teda obvodného úradu. V tomto roku zima riadne potrápila celé Kysuce. Pracovníci obecných úradov počas kalamity museli vyplniť hlásenia a výkazy o prácach, pričom mali len niekoľko dní na vypracovanie zúčtovania. Potom niekoľko mesiacov čakajú, kým tieto výdavky odobrí štát a ďalšie, kým ich naozaj preplatí,“ vysvetľuje Marta Sláviková, tajomníčka Združenia miest a obcí Kysúc.
Mestá a obce mali tieto prostriedky - ide o niekoľko desiatok tisíc eur pre každé z nich - pripravené na pokrytie iných výdavkov. V súčasnosti si na ich zabezpečene musia vziať úver a platiť úroky.
„Takýchto úloh štátu, ktoré sponzorujú obce a mestá, je v priebehu roka niekoľko. Je to napríklad sčítanie obyvateľov, terénni sociálni pracovníci, dofinancovanie stavebných úradov, školskí metodici... Nehovoriac o eurofondoch, kde je situácia v obciach a mestách už na pokraji únosnosti,“ argumentuje Sláviková. Dodáva, že mnohé na Kysuciach sú pre dlhodobo štátom nepreplatené faktúry z projektov nútené zobrať si úver, dokonca úver na úver. Kysuckí starostovia a primátori si kladú otázku, dokedy budú musieť sponzorovať štát a banky.“
Autor: ih
