VYCHYLOVKA. Kysuckí múzejníci pripravili na túto nedeľu program nazvaný Na svätého Jána. O 13.00 hodine zapália v kysuckom skanzene vatru, neskôr bude program pokračovať pri objekte krčmy z Korne, v ktorom sa predstaví FS Radôšťan z Radôstky.
„Tradovalo sa, že na Jána majú najväčšiu moc všetky živly - zem, voda i oheň. Preto sa zvykli páliť jánske ohne, vatry. Mládež, ženy aj muži tancovali a spievali okolo vatier, často ich aj preskakovali. Ohňu sa pripisovala magicko-očistná funkcia. Generácie pred nami kedysi tiež verili, že aj byliny nájdené v túto magickú moc, majú ozdravujúce účinky,“ približuje zvyky Darina Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci.
Jánske ohne sa pálili v podvečer 24. júna. „Pastieri už dlho predtým zbierali raždie na jednu hromadu. V deň, keď sa mala páliť svätojánska vojana postavili mládenci a pastieri zo žrdí kostru, ktorú vyplnili nazbieraným raždím a väčšími kusmi dreva. Keď sa zotmelo, zapálili najskôr zvolávacie ohníky, na ktoré dievky čakali ako na signál, aby išli ku vojane spievať a prekárať sa. Mládenci a pastieri preskakovali ohníky a dievky spievali ľubozvučné piesne. Keď oheň dohorel, mládenci a dievčatá sa rozišli. Popol z ohňa chudobnejší pozbierali a rozsypali po roli ako hnojivo. Pastieri mali narobené z kôry zo stromu a smoly „kadlubky „ - malé fakličky - ktorými si svietili na cestu domov. Dievky sa rozutekali bosé po rose, aby mali zdravé nohy. Cestou domov nazbierali kvety, navili si venčeky, ktoré pred východom slnka hádzali na jabloň. Ktorej sa na prvýkrát zachytil na konári, tá sa do roka vydala. Ktorej sa neprichytil ostala slobodná,“ hovorí Hnidková.
Pálenie ohňov sa na Kysuciach zachovalo doposiaľ, ostatné zvyky už nie. Prezentujú ich v programoch len folklórne skupiny a súbory.
