RADOĽA. Štvrtý júl sa do kroniky obce Radoľa zapíše veľkými písmenami. Po dvoch desaťročiach tam bude pokračovať výskum významného archeologického náleziska Kosceliska. Kysucké múzeum v Čadci v spolupráci s obcou Radoľa chcú výskumom poodkryť ešte viac z už známej minulosti tejto časti Kysúc. Podľa minulých výskumov sa totiž predpokladá, že obec je osídlená nepretržite už viac ako 3000 rokov.
Nadviažu na pozastavené výskumy
Koscelisko je lokalita v Radoli, ktorá vykazuje stopy osídlenia už od neolitu cez neskorú dobu bronzovú. „Koscelisko je zaujímavé predovšetkým tým, že dokazuje Radoľu ako
najstaršiu farnosť na Kysuciach. Už v 12. storočí tu bol postavený kostol v areáli obohnanom valom. V zvyškoch jeho muriva sa našla unikátna gotická soška svätice zo 14. storočia zhotovená z kosti, ktorá pôvodne tvorila súčasť výzdoby väčšieho sakrálneho predmetu. Okolie kostola sa využívalo
ako cintorín, pričom samotný chrám zanikol v polovici 15. storočia pravdepodobne následkom pustošenia Kysúc husitmi,“ informoval poverený riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci Miloš Jesenský. Práve múzeum sa v spolupráci s Radoľou, v ktorej sa lokalita nachádza, rozhodlo v archeologickom výskume, ktorý bol ukončený pred viac ako dvomi desiatkami rokov, pokračovať.
„Archeologický výskum v Radoli vykonával v roku 1956 Anton Petrovský-Šichman a v rokoch 1988-90 archeologička Kysuckého múzea Marcela Durišová. Napriek sľubným nálezom a perspektívnej archeologickej situácii na lokalite sa v týchto prácach nepokračovalo. Súčasnou prioritou Kysuckého múzea je poodhaliť najstaršie kapitoly z dejín Kysúc a preto je potrebné nadviazať na viac ako dve desaťročia pozastavené výskumy,“ vysvetlil Jesenský. Výskum bude robiť archeologička Kysuckého múzea Danka Majerčíková pod odbornou gesciou Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre. „V tejto súvislosti sme oslovili aj Krajský pamiatkový úrad v Žiline a mimoriadne ma teší ústretovosť obce Radoľa a jej starostu Antona Tkáčika,“ povedal riaditeľ.
V obci sa zvýši záujem o históriu
Obnovenie archeologického výskumu je skvelou správou aj pre všetkých obyvateľov najstaršej kysuckej obce. „Informácie, ktoré máme o našich predkoch, sú veľmi strohé. Máme základné poznatky o tom, že osídlenie v Radoli je viac ako 3000 rokov, predpokladá sa že môže ísť o nepretržité osídlenie, je možné, že kostolík na Koscelisku bol skôr ako v dnes potvrdenom 13. storočí, predpokladá sa, že tu mohol byť kostolík už v časoch veľkomoravských, čomu prihrávajú v obci prítomné legendy o tom, že do Radole chodieval aj sv. Vojtech s Radlom, opátom benediktínskeho Břevnovského kláštora - obaja zomreli v roku 997. Verím, že niektoré predpoklady sa potvrdia a slovíčko predpokladá sa budeme môcť nahradiť slovným spojením - je potvrdené, že ...," vysvetlil dôležitosť výskumu starosta Radole Anton Tkáčik.
Archeologický výskum v obci bude podľa neho znamenať tiež zvýšený záujem o históriu u jej obyvateľov aj u rodákov. „Symbolické je to, že celé dianie je spojené s rokom sv. Cyrila a sv. Metoda a s úsilím veriacich v našej obci po takmer 600 rokoch od husitského drancovania vrátiť do Radole kostol,“ konštatoval starosta.
V obci majú pripravený projekt na čerpanie z fondov Európskej únie zameraný práve na prepojenie histórie Radole s cestovným ruchom. Čakajú už len na vyhlásenie príslušnej výzvy. „Navyše, vďaka našej rodáčke Štefánii Minárikovej, ktorá odkúpila parcelu, na ktorej sa nachádza hlavná časť archeologického náleziska, práve kvôli tomu, aby niekto nálezisko nezničil nevhodnou aktivitou, máme zabezpečený bezproblémový prístup na toto vzácne miesto,“ pokračoval Tkáčik. Dodal, že sa veľmi teší z toho, že pred rokom sa s Milošom Jesenským len nesmelo dotkli možnosti opätovného archeologického výskumu na Koscelisku a dnes už môžu informovať, že sa tak tento rok bude môcť stať.
Výskum budú financovať z rozpočtu Kysuckého múzea a s pomocou Žilinského samosprávneho kraja, ktorý je jeho zriaďovateľom.
