ČADCA. Záchranárske práce počas februárovej snehovej kalamity vytiahli z obecných a mestských pokladní nemalé peniaze. Tie išli na pohonné hmoty, pracovnú silu či mechanizmy ktoré si obce požičali od súkromníkov. Vláda uvoľnila zo svojej rezervy na priebežnú úhradu výdavkov súvisiacich s týmito prácami 75-tisíc eur. Kysuciam sa však zatiaľ z tejto čiastky neušlo ani euro. Ministerstvo vnútra však tvrdí, že vo veci úhrady koná maximálne ako sa dá.
Zatiaľ sa ušli peniaze len Orave
„Vláda schválila vo februári uvoľnenie 75-tisíc € z rezervy bývalej premiérky Ivety Radičovej. Mestám a obciam sa poskytli finančné prostriedky na priebežnú úhradu výdavkov do 30. marca,“ informovala Ľubomíra Miklovičová z komunikačného odboru ministerstva vnútra. Faktom je, že z týchto uvoľnených peňazí sa neušlo ani euro žiadnej obci či mestu na Kysuciach. Podľa slov Miklovičovej by finančnú pomoc schválenú bývalou vládou mali mať už mestá a obce na svojich účtoch. Nejde však o tie na Kysuciach, ale na susednej Orave. Ministerstvo uvoľnilo 52 999 eur pre Mútne, Oravskú Lesnú, Klin a Zákamenné. Najviac z tejto čiastky - 38 208 eur - dostala Oravská Lesná.
Návrh ďalšej finančnej pomoci vo výške 1,14 milióna € je údajne momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. To sa má ukončiť 27. júna. „Peniaze budú určené viacerým mestám a obciam na celom Slovensku,“ dodala Miklovičová.
Obce vyzvali vládu, aby uhradila náklady čo najskôr
Neuhradenými nákladmi za záchranné a zabezpečovacie práce počas februárovej kalamity sa so znepokojením zaoberalo aj Združenie miest a obcí Kysúc na svojom nedávnom zasadnutí. Starostovia skonštatovali, že obce opäť „úverujú“ štát a dohodli sa, že zašlú ďalšiu výzvu vláde, aby im verifikované náklady uhradila čo najskôr.
„Turzovka dosiaľ preklenula úhradu nákladov a celé obdobie zo svojich vlastných finančných rezerv, no v rozpočte na zimnú údržbu miestnych komunikácií nie sú vyčlenené iné, respektíve navŕšené zdroje, ktoré by pokryli tieto náklady. Preto očakávame čo najrýchlejšiu úhradu zo strany štátu, aby sme mohli spomenuté zdroje vrátiť do bežného rozpočtového procesu mesta a použiť ich tam, kde boli prioritne určené,“ informoval viceprimátor Turzovky Kamil Kobolka.
V Krásne museli pozastaviť financovanie dostavby zhorenej tribúny
Primátor Krásna nad Kysucou konštatuje, že v ekonomickej situácií, v ktorej sa obce nachádzajú, je každé euro dôležité. Zvlášť v období, keď sa podielové dane za jún krátili oproti iným mesiacom približne na jednu štvrtinu.
„Naše mesto úveruje štát aj v iných prípadoch, napríklad pri preplácaní eurofondov. Vzhľadom na to, že sme boli úspešní vo viacerých žiadostiach o nenávratné finančné prostriedky z jednotlivých operačných programov a záverečné platby už viac ako polroka z jednotlivých programov ministerstvá neuhrádzajú, musíme túto situáciu riešiť preklenovacími úvermi,“ argumentuje. Podľa jeho slov okrem toho vykonávajú práce, ktoré sú v náplni štátnych orgánov. Ide napríklad o úpravu vodných tokov, priepustov a ďalších stavieb, ktoré pri zanedbanej údržbe ohrozujú obyvateľov.
„Museli sme pozastaviť financovanie dostavby zhorenej futbalovej tribúny, výstavbu chodníkov a ďalšie investičné akcie, ktoré sme plánovali pre tento rok. Značne nám pomohli investičné akcie, ktoré sme vykonali v minulých rokoch. Išlo o rekonštrukciu verejného osvetlenia v celom meste i výstavbu nových kotolní v mestských budovách, kde sme ušetrili oproti minulosti značné finančné prostriedky,“ dodal Grapa.
Aj ďalší šetria na prevádzkových položkách
Záchranné práce v Zborove nad Bystricou vyčíslili na 8 953 €. „Náklady nám nerefundovali, čo nám značne komplikuje rozpočet. Zastavili sme plánované investície a šetríme na základných prevádzkových položkách,“ povedal starosta Juraj Hlavatý.
Vo Vysokej nad Kysucou preinvestovali počas snehovej kalamity viac ako 13-tisíc eur. „Tieto prostriedky nám takisto chýbajú. Jedinou kapitolou, z ktorej sa dali použiť, bola práve tak dôležitá investičná výstavba,“ hovorí starosta Anton Varecha. Pozastavuje sa aj nad celkovým systémom financovania obcí: „Zatiaľ, čo rovnako veľká obec ako tá naša na južnom Slovensku, už môže riešiť verejnú zeleň či rozvoj, my musíme ešte stále vykurovať verejné budovy. Okrem toho ročne investovať nemalé prostriedky do zimnej údržby. A to nehovorím o peniazoch investovaných navyše do likvidácie či už snehovej kalamity alebo tej pri topiacich sa ľadoch,“ dodáva.
Ani na účet Skalitého zatiaľ peniaze za kalamitu nepribudli. „Všetky faktúry uhradila obec z vlastných zdrojov. Ide o viac ako 15-tisíc eur. Tieto peniaze, samozrejme, momentálne v rozpočte chýbajú,“ konštatovala starostka Andrea Šimurdová.
