RADOĽA. Štvrtý júl 2012 bude patriť medzi významné medzníky života dolnokysuckej obce Radoľa. Práve počas tohto dátumu obnovili po niekoľkých desaťročiach archeologický výskum v archeologickej oblasti Koscelisko.
Kysucké múzeum v Čadci v spolupráci s obcou Radoľa chcú poodkryť tajomstvá osídlenia na Kysuciach, najmä v obci Radoľa. Predpokladá sa totiž, že je osídlená už viac ako 3000 rokov.
Zmapujú dobu pred 13. storočím
Archeologický výskum bude viesť archeologička Kysuckého múzea v Čadci Danka Majerčíková. Jeho cieľom je zmapovať dobu pred 13. storočím.
„V Radoli stál najstarší kysucký kostol a najstaršia farnosť na Kysuciach. Dovolím si byť odvážny a povedať, že sa počas tohto výskumu možno vrátime aj do čias Veľkej Moravy, alebo doby, ktorá nasledovala bezprostredne po nej,“ povedal na margo výskumu riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci Miloš Jesenský.
Sarcheologickým výskumom na Koscelisku začal ešte v roku 1956 priekopník archeologického bádania Anton Petrovský Šichman.
Nálezy z jeho bádania sú vystavené v jednej z expozícii Kysuckého múzea – v Kaštieli v Radoli. Medzi nimi je aj známa Kysucká Madona, ktorú tu našla v osemdesiatich rokoch Marcela Ďurišová.
Výskum otvorili predseda Žilinského samosprávneho kraja, ktorý je zriaďovateľom Kysuckého múzea Juraj Blanár, starosta obce Radoľa Anton Tkáčik a riaditeľ múzea Miloš Jesenský – ako inak – rýľom.
Sv. Vojtěch sa narodil v Radoli
Blanár prítomným prezradil, že zatiaľ naplánovali výskum do roku 2016. „Tieto štyri roky máme aj finančne pokryté. Verím, že ak sa podarí odkryť niečo významné, zoženieme peniaze na ďalšie pokračovanie archeologického výskumu,“ povedal Blanár.
Radoľa dostala možnosť pokračovať v odkrývaní svojej minulosti ako darček k „narodeninám“. Tento rok totiž Radoľčania oslavujú 680. výročie prvej písomnej zmienky o svojej obci.
„Vieme však, že osídlenie našej obce siaha ďalej do minulosti. Legendy hovoria o tom, že sa práve u nás narodil sv. Vojtěch. Obec Radoľa je pomenovaná po jeho vychovávateľovi a spoločníkovi Radlovi, ktorý sv. Vojtěcha sprevádzal na každom kroku. Viem, že história našej obce je veľmi zaujímavá a pevne verím, že sa nám ju podarí čo najviac poodkryť. Veď kto by nechcel vedieť viac o svojej histórii, o tom, ako žili naši predkovia,“ povedal na margo výskumu Anton Tkáčik.
Teší ho to, že sa budú môcť na výskume aspoň brigádnicky spolupodieľať aj mladí Radoľčania. „Budú môcť uchopiť históriu svojej obce doslovne do rúk medzi prvými. Dotknúť sa jej,“ pokračuje Tkáčik.
Na odkrývanie tajomstiev minulého života Radole sa teší aj Danka Majerčíková, ktorá výskum povedie.
„Je to úžasný pocit vedieť, že sa môžem spolupodieľať na niečom takom veľkom. Vieme už, čo tam bude – najstarší kostol na Kysuciach, verím však, že nás toto nálezisko aj prekvapí,“ konštatovala Majerčíková. Dodala, že aj napriek štyridsaťročnému časovému úseku nebudú používať archeológovia žiadne vymoženosti dnešnej doby.
„Presne ako pre Šichmana, aj pre nás bude najpraktickejším nástrojom rýľ, lopata, metličky a vlastné ruky,“ dodala archeologička.
Výskum by mal skončiť v roku 2016. Na jeho realizácii sa spolupodieľajú Kysucké múzeum v Čadci, obec Radoľa, Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre a Krajský pamiatkový úrad v Žiline.
