Tenisu sa venujete od malička. Prezradili by ste nám, ako ste sa dostali k tomuto športu a čo rozhodlo, že ste pri ňom ostali?
Tenisu sa venujem od mala, to je pravda, ale nezačala som až tak skoro ako niektoré moje súperky. Keď sme sa sťahovali z Čadce na Skalité do domu, našla som starú drevenú raketu a tak som si začala lopty búchať o stenu. Neskôr mi otec kúpil novšiu a hlavne ľahšiu raketu, s ktorou to išlo podstatne lepšie. To som mala asi 9 rokov. Veľmi ma to bavilo.
To, že som pri tenise ostala rozhodlo hlavne, žemi tenis išiel lepšie ako iné športy, a že stále bolo na čom pracovať a zlepšovať. Motivuje ma i to, že je to veľmi fyzicky náročný šport, čo znamená, že nič nedostanete zadarmo. Na kurte som vždy sama, takže to, čo dosiahnem závisí len na mne a na mojich schopnostiach, či už je to prehra alebo výhra.
Kto bol vaším prvým trénerom a kde ste sa učili svojím prvým tenisovým krokom?
Mojou prvou trénerkou bola Magda Garguláková. Všetko bolo veľmi dobre načasované. V tej dobe na Skalitom postavili trávnatý dvorec a tesne na to prišla pani Garguláková trénovať deti. Rodičia ma tam zapísali a tak som začala trénovať pod jej vedením. Veľmi som sa z toho tešila, pamätám si, že som večer pred tréningmi bola veľmi nervózna a nemohla som zaspať.
Momentálne trénujete a študujete v USA. Ako sa vám darí po tenisovej stránke?
V USA je všetko iné ako na Slovensku. Veľký rozdiel je v tom, že v Európe som stále hrala na antuke a tam je hard – tvrdý povrch. Je oveľa rýchlejší a cez leto strašne páli, takže zo začiatku som mala čo robiť, aby som sa na ňom naučila hrať. Aj samotná lopta sa na ňom správa inak ako na antuke.
Tréneri nás vedú k veľmi agresívnemu tenisu, čo je také americké poňatie hry. Agresívny tenis znamená silový tenis, takže veľa času musíme tráviť aj v posilňovni, aby sme to fyzicky zvládali. Tento rok bol môj prvý v USA a čakajú ma ešte ďalšie štyri, takže tento rok bol o tom, aby som sa čo najviac naučila, aby som to mohla ďalšie roky využívať.
Trénovali sme veľmi ťažko, a na konci roka som konečne videla výsledky našej práce, čo veľmi poteší. Zápasy, ktoré som na začiatku prehrávala alebo vyhrávala veľmi tesne, som na konci roka zvládala veľmi pohodlne a rýchlo.
Náš tím mal ambície ísť na majstrovstvá USA, ale na túto obrovskú udalosť sa dostane vždy len 32 top tímov a my sme mali tento rok veľké problémy vo vnútri družstva a postup nám ušiel. O to sme teraz viac motivované, aby sme sa tam túto sezónu nielen dostali, ale aj uhrali dobrý výsledok.
Každá krajina má iné zvyky, človek si musí zvykať na stravu a celkovo iný spôsob života, ako aj na nový jazyk. Museli ste si dlho zvykať na nové prostredie a čo vám robilo najväčšie problémy?
Najhoršie to bolo s jazykom, pretože na škole sme sa učili britskú angličtinu a tá americká má úplne iný prízvuk. Prvé štyri mesiace boli najhoršie, rozumela som máločo, tak som sa snažila hádať čo kto po mne chce, čo pravdaže vždy nevyšlo a prinieslo to veľa vtipných zážitkov.
Strava v USA je tiež úplne odlišná od tej našej, nepoznajú tam varené jedla niečo ako mäso s ryžou. V reštauráciách, teda lepšie povedané vo fastfoodoch nájdete len burgery a sendviče, do ktorých si Američania sypú ešte zemiakové lupienky, zajedajú ich hranolkami a zapíjajú colou.
V USA žijete prakticky bez rodiny. Nechýba vám domov a ako prežívajú vaši najbližší to, že sa vidíte naozaj zriedkavo?
Je pravda, že celá moja rodina je na Slovensku. Hlavne s najbližšími však volám cez skype takmer každý deň, pokiaľ niekde necestujeme na turnaj. Domov mi veľmi chýbal. Hlavne zo začiatku to bolo pre mňa ťažké, vtedy mi rodina veľmi chýbala. To isté je aj s kamarátmi.
V Amerike som si síce už zopár kamarátov, hlavne tých tenisových našla tiež, ale nikdy sa nevyrovnajú tým, čo sú na Slovensku, už len preto. No a moji najbližší to znášajú asi rovnako ako ja, myslím, že im je tiež smutno, no nič sa nedá robiť.
Ako by ste porovnali podmienky tenisu na Slovensku s tými, kde sa momentálne snažíte napredovať vy?
Podmienky, ktoré som zažila na Slovensku ja sa ani nedajú porovnať s tými, ktoré mám teraz za veľkou mlákou. Máme kompletne zabezpečený program, máme dvoch tenisových trénerov, chodíme na rehabilitáciu, povinne plávame a tak isto sa starajú aj o našu kondíciu. Vedú nás k sebavedomému a agresívnemu tenisu, čo na Slovensku nie je až tak zvykom.
Ktoré svoje úspechy radíte medzi najvýraznejšie?
Pre mňa bol doteraz najväčší úspech, že som sa dostala do USA a že mi tenis zarába na štúdium, bývanie a ostatné výdavky spojené s pobytom tam. Takisto umiestnenie za tento rok, kde sme sa 6 mesiacov udržali na 22. priečke spomedzi všetkých tímov USA, ktorých je viac ako dvetisíc. Škoda len, že tesne pred koncom sezóny sa nám tento rebríček nepodarilo udržať.
Naopak, čo by ste chceli vo svojej kariére ešte dosiahnuť a čo vás čaká v najbližšej dobe?
Na prichádzajúcu sezónu máme ambície vyhrať regionálne majstrovstvá Ameriky, kde sa stretnú najlepšie tímy asi z ôsmich štátov strednej časti USA. Takisto, ako som už spomínala, chceme ísť na celonárodné majstrovstvá.
Ako individuálny hráč by bolo pekné dostať nejaké ocenenia, ktoré dáva národná americká tenisová federácia hráčom, ktorí majú najlepšiu zápasovú bilanciu. Ešte pred odchodom do USA idem v auguste na tréningový pobyt do bratislavskej tenisovej akadémie. Tie dlhodobejšie ciele si zatiaľ nechám pre seba, pretože dúfam, že sa mi raz splnia.
