ČADCA. Kysucké obce žijú v znamení šetrenia. Musia zabezpečiť chod napriek chýbajúcim peniazom pre výpadky podielových daní.
„Tie v mesiaci jún predstavovali v našom meste približne 70 - 71% priemerného mesačného podielu na výnose daní zo štátneho rozpočtu. Podľa našich štatistík z rokov 2010, 2011 sa dal takýto vývoj očakávať aj v tomto roku. Výpadky daní nám v minulosti avizovali, ten aktuálny však prišiel „ako blesk z jasného neba“. Ani ministerstvo financií, ani ZMOS neupozornili samosprávy na takýto vývoj,“ hovorí viceprimátor Turzovky Kamil Kobolka.
Mesto podľa jeho slov dokáže určitý čas takúto situáciu preklenúť vďaka dobrému rozpočtovému manažovaniu, takzvanému cash flow (toku peňazí) a použitiu rozpočtových prebytkov z minulých období. „Nejde o štandardné východisko keď obce a mestá idú „na doraz“ . Výpadok daní v takomto objeme môže spôsobiť vážne ekonomické ťažkosti pri plnení bežných úloh samosprávy, ktorá funguje aj ako zamestnávateľ. Ide o mzdy, odvody pracovníkov obcí, škôl a školských organizácií, kultúrnych inštitúcií, obecných podnikov a podobne. Všetci sú naviazaní na rozpočet obce. Má to vplyv aj na rozbehnuté rozvojové a investičné aktivity či financovanie eurofondov,“ dodáva Kobolka.
V Zborove nezostane na rekonštrukciu zastávok
Výpadok obmedzí investičné akcie aj v Zborove nad Bystricou. Podľa slov starostu Juraja Hlavatého pôjde napríklad o rekonštrukciu autobusových zastávok.
„Samozrejme, pociťuje ho aj naša samospráva. Obec musí dvakrát zvažovať každú investíciu, aj drobnejšieho charakteru. Neustále hľadáme možnosti úspor. Aby sme mohli fungovať, musíme stále prehodnocovať zoznam plánovaných investícií,“ hovorí starosta Vysokej nad Kysucou Anton Varecha.
Výpadok daní má mimoriadne negatívny dopad aj na chod čadčianskej samosprávy, keďže ide o hlavný príjem mesta. „Chýbajúce finančné prostriedky sme museli sanovať z prostriedkov určených na rozvojové aktivity mesta,“ informovala hovorkyňa Silvia Cisáriková.
Obce sú odkázané na úvery
Obce majú problémy aj s prenesenými kompetenciami od štátu, ktoré zostali na ich pleciach a spôsobujú im finančnú záťaž. V tomto roku ich napríklad poriadne potrápila zima. Pracovníci obecných úradov museli počas kalamity vyplniť hlásenia a výkazy o prácach, pričom mali len niekoľko dní na vypracovanie zúčtovania. Teraz však už celé mesiace čakajú, kým tieto výdavky preplatí štát. Mestá a obce mali tieto prostriedky pripravené na pokrytie iných výdavkov. V súčasnosti si na ich zabezpečenie musia vziať úver a platiť úroky.
Aj čo sa týka eurofondov je situácia na pokraji únosnosti. Mnohé obce sú pre dlhodobo štátom nepreplatené faktúry z projektov nútené zobrať si úver, dokonca úver na úver.
