Na Oddelení úrazovej chirurgie Kysuckej nemocnice v Čadci hospitalizovali počas leta 12 pacientov pohryzených hadmi. Je to zhruba o tretinu viac, ako za rovnaké obdobie vlaňajšieho roku.
ČADCA. Z dvanástich pacientov mali štyria rozsiahle lokálne a celkové príznaky účinku hadieho jedu, preto im lekári aplikovali hadie antisérum.
„Boli to dvaja dospelí a dve deti vo veku 8 a 14 rokov. Ostatní pacienti mali reakcie buď minimálne, alebo žiadne, preto sme im ho nepodali. Nezaznamenali sme žiadne úmrtie v priamej súvislosti s pohryzením hadom,“ informoval námestník riaditeľa pre LPS Jozef Marec.
Antisérum sa vyrába z konskej krvi
Podanie antiséra je podľa jeho slov potrebné vždy starostlivo zvážiť. Treba tak urobiť vtedy, keď sa prejavia nebezpečné príznaky.
„Dôvodom je, že sa vyrába z konskej krvi, ktorá je pre človeka alergénna, samotné hadie antisérum môže teda vyvolať anafylaktickú, život ohrozujúcu reakciu. Navyše, pohryzenie našim jediným jedovatým hadom - zmijou obyčajnou - je len veľmi zriedka smrteľné,“ vysvetľuje.
Deti od 8 rokov a zdraví dospelí, bez ohľadu na vek, by mali útok vretenice prežiť bez ujmy na živote aj bez podania antiséra, pričom lokálne reakcie, samozrejme, môžu nastať. Dajú sa však zvládnuť konzervatívnou liečbou.
Zaškrcovanie končatiny je nebezpečné
Čo sa týka prvej pomoci a samopomoci dnes sa podľa Marca upúšťa od ešte donedávna odporúčaných postupov, ako je vysávanie rany ústami, narezávanie nožom, obzvlášť nebezpečného zaškrcovania končatiny, nakoľko nekontrolované silné zaškrtenie, ktorého sa postihnutý v panike dopustí, vedie k zastaveniu krvného prietoku a tým ťažkému poškodeniu končatiny.
„Najdôležitejším opatrením je jej imobilizácia. Postihnutého treba položiť do tieňa, upokojiť ho a zabezpečiť dostatok tekutín, aby sa v krvnom obehu hadí jed rozriedil. V prípade nutnosti stačí podať hadie antisérum do 4 hodín od pohryzenia. Dôležitá je však najmä prevencia - nosiť pevnú obuv, nevstupovať do neznámeho terénu, hlavne na lúkach, v okolí krovísk a skál. V okolí vodných tokov žijúca užovka stromová môže tiež pohrýzť, avšak jej zuby neobsahujú jed,“ dodáva.
Okrem pohryzenia hadmi ošetrujú na detskom a internom oddelení prakticky denne poštípania blanokrídlym hmyzom – včelami, osami, sršňami, čmeliakmi, ktoré najmä u disponovaných alergických osôb môžu predstavovať smrteľné nebezpečenstvá anafylaktickej reakcie.
