torých predajcov sa však vykľuli podvodníci.
ČADCA. Po tom, ako sa obce na Kysuciach splynofikovali, vychádzal v zime z komínov biely dym. V snahe ušetriť sa však niektorí vrátili k starému spôsobu vykurovania. Okrem dreva je to aj uhlie, ktoré často kupujú od poľských predajcov. Mnohí poukazujú na to, že v regióne sa niektoré roky kúri až deväť mesiacov, čo stojí nemalé peniaze.
Aj splynofikované domácnosti využívajú tuhé palivá
„Spaľovanie tuhých palív vrátane „kalov“ z našich domácností nikdy celkom nevymizne. Je to dôsledok sociálno-ekonomickej situácie obyvateľstva, ktorá sa najmä v posledných mesiacoch nevyvíja optimálne. Ľudia potom logicky hľadajú spôsob kde a ako ušetriť. Opäť si dôsledky odnesieme všetci v zhoršenej kvalite ovzdušia, zaprášenom a zadymenom meste,“ hovorí viceprimátor Turzovky Kamil Kobolka.
V minulej vykurovacej sezóne podľa jeho slov zaznamenali využívanie uhlia, dreva i kalov aj v niektorých splynofikovaných domácnostiach. „Uvidíme, či to bude mať stúpajúci charakter. V Turzovke je spôsob vykurovania čiastočne zohľadnený v poplatku za odpad. Môžeme vykonať kontrolu priznaní jednotlivých domácností a v prípade potreby prijať určité opatrenia,“ dodal.
Uhlie im v peciach nehorelo
Niektorí Kysučania vsadili na poľských predajcov. Stalo sa, že narazili na podvodníkov. Nákladné auto údajne dovezie lacné uhlie ľuďom až domov, kúriť sa s ním však nedá. Na políciu sa zatiaľ nikto neobrátil. „Pred domom zastal nákladiak, ktorý mal na svojej korbe pol fúry uhlia. Chlapi sa prišli spýtať, či by som ho kúpil, aj do pivnice ho vraj ponosia. V odvážených putniach ho tam naozaj odniesli,“ vraví jeden z poškodených. Rozčarovanie prišlo, keď si chcel zakúriť. Nehorelo. Nepomohlo ani vymetenie komína.
V uhoľných skladoch už o falošnom uhlí počuli. „My predávame len kvalitné čierne,“ povedal nám jeden z predajcov, ktorý sa v tomto biznise pohybuje viac ako 15 rokov. Vraví, že naše uhlie nie je oveľa drahšie ako poľské. Ľudí na tom poľskom láka podľa jeho slov okrem ceny aj to, že sa nemusia starať o dopravu, ani nosiť ho do pivnice. Čo teda poľské firmy k nám dovážajú? „Môže to byť hlušina z práčky, alebo čierna bridlica. Bridlica sa pri rozbíjaní štiepi na pláty. Hlušina vzniká, keď sa vyťažené uhlie perie vo vode,“ vysvetľuje. Ľahké uhlie podľa jeho slov vypláva na hladinu a spracuje sa. Hlušina je vlastne kameň, ktorý zostane na dne práčky, lebo je ťažký. Lacné poľské uhlie prúdi predovšetkým do miest a obcí na severe Slovenka.
