Hviezdni bratia prilákali do amfitéatra viac ako 650 ľudí rôznych vekových kategórii, ktorí si s nimi zaspievali ich najväčšie hity ako Podvod, Stánky, Tulácke ráno, Rúže z papíru.
Bratia Nedvědovci začali svoju kariéru pred viac ako 40 rokmi, najskôr v beatových kapelách The Three Long Fingers, The Preachers. Neskôr spolu založili trampskú skupinu Brontosaury, s ktorou vydali viacero albumov. Nedvědovci nahrali aj vlastné sólové albumy. V roku 2011, po viac ako 15 rokoch odmlky, vydali podľa kritikov ich najlepšie spoločné CD života Souhvězdi jisker. Nám sa pred koncertom podarilo sa so slávnymi bratmi stretnúť a trošku ich vyspovedať.
Na hudobnej scéne pôsobíte už nejaké to desaťročie. Na ktoré obdobie svojej kariéry spomínate najradšej?
Honza: Ja najradšej spomínam na kariéru, ktorá ešte len príde.
František: Rád spomínam na každé obdobie. Každé má svoje krásne chvíle, každé aj svoje temné chvíľky, ale tie prejdú a všetko pozitívne a kladné nakoniec zostane v hlave.
Ktorý Váš album vnímate ako najlepší a prečo?
Honza: Ako najlepší album vnímam ten, ktorý ešte len príde.
František: Každý je najlepší, každý je nové „miminko“, ktoré je najlepšie.
Ktorú z Vašich piesní máte najradšej?
Honza: Teraz momentálne mám najradšej pesničku Mušketýři, ktorá je na našom najnovšom albume Souhvězdí jisker.
František: Všetky. Je tam samozrejme aj taká „burina“, ale prevažná väčšina pesničiek sú moje najobľúbenejšie.
Čo myslíte, čím to je, že hudobní kritici označili Váš posledný album Souhvězdí jisker za najlepší?
Honza: Nerozumiem, prečo práve Souhvězdí jisker označili za najlepší, myslím si, že nerozumejú hudbe. Alebo vôbec nechápu náš štýl. Celý život sa to striedalo, raz to bolo podľa nich dobré, potom zasa zlé. Nechápu spôsob hudby, ktorý robím. Ale baviť sa o kritikoch je veľmi, veľmi ťažké.
František: Zdá sa, že áno, je to tak. Je najlepší, pretože je nový a sú na ňom skutočne pekné pesničky.
Spievate si Vaše pesničky aj v súkromí?
Honza: Áno, momentálne si stále spievam pesničku Mušketýři.
František. Áno, spievam.
Čo je hlavným posolstvom textov Vašich piesní?
Honza: Na to sa nedá jednoznačne odpovedať. Ide hlavne o lásku a prírodu.
Kde, resp. z čoho čerpáte inšpiráciu pre hudbu a texty?
Honza: Inšpiráciu čerpám z každého rána, do ktorého sa prebudím. Hneď ráno som schopný ísť pracovať a skladať pesničky.
Čo myslíte, aké povolanie by ste vykonávali, keby ste neboli muzikanti a speváci?
Honza: Ja by som určite robil niečo z dreva. Sochy, skrinky, stoličky.
František: Ja by som bol určite kuchár.
Ako ste sa na začiatku kariéry vyrovnávali s obrovskou popularitou?
Honza: Nikdy som sa s ňou nevyrovnal, resp. myslím si, že dodnes som zostal normálnym človekom, popularita ma vlastne nikdy nezasiahla.
František: Ja som ju ani nevnímal. a nevnímam ju ani teraz. Hudbu robím jednoducho rád a s láskou a dúfam, že to je aj vidieť.
Ako vnímate to, že Vaše texty oslovili rôzne vekové kategórie? Aj teraz si množstvo mladých ľudí hrá a spieva Vaše piesne na stanovačkách, či grilovačkách.
Honza. Na to nedokážem odpovedať, ale som veľmi rád, že si ľudia spievajú naše pesničky.
František: Podľa mňa je to v tom, že naše pesničky sú o živote, o láske, priateľstve ale aj o zlých veciach.
Máte ešte aj dnes nejaké plány? Je niečo, čo by ste ešte chceli dosiahnuť?
František: Chcem dosiahnuť to, aby som spieval a hral, dokiaľ budem vládať. To je to najdôležitejšie.
Je leto, ako ho trávite? Chystáte sa na nejakú dovolenku, alebo ste už po nej?
Honza: Ja neustále pracujem, nemám čas, dovolenku nepoznám.
František: Ja už som na dovolenke bol. Prvýkrát som bol v karavane, skoro 14 dní, na rybníku Hejtman v Čechách. Dobre som si odpočinul, zahodil som všetky telefóny, nikto ma tam nehľadal, nikto mi nevolal, tak som si skutočne užil, prvýkrát po 30 rokoch, 2 týždne dovolenky.
Autor: Eva Jakubcová
