Bicykel je jeho verným spoločníkom. Vlani na ňom absolvoval náročnú trasu z portugalskej Fatimy do španielskeho Santiaga de Compostela dlhej zhruba 700 kilometrov.
Súčasťou letného obdobia je pre nitrianskeho biskupa, rodáka z Kysúc, Viliama Judáka, tradičná cyklopúť. Tá trvá týždeň až desať dní a smeruje vždy do inej časti Slovenska, ale aj Európy. „Vlani išlo o náročnú trasu z portugalskej Fatimy do španielskeho Santiaga de Compostela dlhú asi 700 kilometrov. So skupinou kňazov som od roku 1990 navštívil na bicykli Poľsko, Slovinsko, Maďarsko, Rakúsko i Nemecko.
Tento rok naša desaťčlenná skupina chcela vyraziť do Regensburgu v Nemecku, odložíme to však pravdepodobne na budúci rok. Dôvodom je operácia môjho kolena. Tohtoročné leto je pre mňa skôr v znamení domáceho pobytu, ktorý sa však usilujem užitočne stráviť. Aj to má svoje čaro,“ hovorí.
Na stretnutí rodákov opäť nechýbal
Ani tento rok si nenechal ujsť tradičné stretnutie rodákov zaniknutých obcí Riečnica a Harvelka, ktoré takisto patrí k podujatiam, ktoré rád navštevuje.
„V tomto roku to bolo už dvadsiate stretnutie. Pri tejto príležitosti sa nielen rád stretávam s ľuďmi, ktorí tam prežili časť svojho života, ale s potešením vyhľadám miesta, ktoré sú mi vzácne a pripomínajú mi obdobie môjho detstva a mladosti. Sú to neopakovateľné a obohacujúce chvíle,“ prezrádza.
Leto je obdobím pútí a náboženských slávnosti v diecéze, ktoré takisto navštevuje: „Je to napríklad Cyrilo-metodská púť v Nitre, púť na Skalke pri Trenčíne k sv. Svoradovi a Beňadikovi, k Matke Božej v Nitre na Kalvárii, v Topoľčiankach a inde, na ktorých sa ako biskup Nitrianskej diecézy rád zúčastňujem.“
Leto v Harvelke malo svoje neopísateľné čaro
Viliam Judák rád spomína na letá vo svojom rodisku i rôzne zvyky: „Samotný deň i predchádzajúca noc na sviatok sv. Jána mali rovnako ako inde svoje čaro. Zbierali sa byliny, ktoré mali zvláštnu moc. V tento deň sa kládli za obrazy vetvičky z lipy. Aj keď v iných oblastiach to bolo na sviatok Ducha Svätého, u nás preto neskoršie, lebo na svätodušné sviatky nebola lipa rozvitá. Viac ako inde tu totiž platilo: „Do Ducha nespúšťaj sa kožucha! A po Svätom Duchu, tiež dobre v kožuchu!“
V predvečer sviatku sv. Jána sa pálila „vojana.“ Zvyčajne sa pripravovala zo zelenej čečiny už niekoľko dní až týždňov skôr. Súperilo sa medzi jednotlivými skupinami mládencov, kto postaví väčšiu. Rozhorela sa na kopcoch po zotmení, obyčajne sa potom do noci spievalo a zabávalo.
Okolo „sv. Jána,“ ktorý sa považoval za začiatok leta, sa už mohli zbierať jahody, prípadne čučoriedky: „Lebo svätý Ján ich už pokrstil.“ Tiež sa strihávali ovce. Nasledujúcu nedeľu sa mnohí zúčastňovali na hodoch v Novej Bystrici, kde je patrónom kostola tento svätec,“ spomína.
Pri kosení bola dobrá „každá ruka“
Začiatkom júla, zvyčajne po Sviatku sv. Cyrila a Metoda, sa začínalo kosenie lúk: „Leto ubehlo pri senných robotách, ktoré sa často pri zlom počasí predĺžili až do žatvy jačmeňa v polovici augusta. Do tejto práce sa zapojili všetci bez rozdielu. Bolo treba „každú ruku,“ ktorá či už priniesla zo studničky vodu, alebo „oháňala koňa“ pred dotieravými muchami.
Zvlášť bývalo veselo na cholvárkoch, vzdialených horských oblastiach, kde sa „bačovalo“, teda gazdovalo. Niekedy až do neskorej jesene či zimy. Pri kosení, hrabaní sena a inej práci sa z každého kopca ozýval spev, zvuky zvoncov, „hújkanie“ a večer aj harmonika. Akoby aj tieto, takmer neporušené a tiché oblasti, ožili zo svojho celoročného mlčania.“
Delenie sena zo spoločných lúk nebola jednoduchá záležitosť
Pri furmanke, ale zvlášť pri zvážaní sena, platili určité prísne pravidlá, ktoré podľa slov biskupa nebolo možné porušiť: „Uložiť seno na voz, aby sa na zlých cestách udržalo, teda „urobiť fúru,“ dokázal len skúsený furman. Patrilo naozaj k veľkej zručnosti gazdu priviesť náklad pod strechu bez škody.
Zvláštnu atmosféru malo delenie sena zo spoločných lúk. Kosilo sa v určitý dohodnutý deň na úsvite, spoločne aj dvadsať mužov. Z každého domu podľa toho, kto mal aký podiel. Spoločne sa aj sušilo a hrabalo. Potom sa seno nakládlo na kopy - „babky.“ Kým došlo k rozdeleniu podľa starobylých podielov, „skúmalo“ sa, či sú babky rovnaké. Pre „hrsť sena“ dochádzalo k častým škriepkam. Tu sa občas potvrdilo: „Spolky - čertove volky.“ Až keď všetci súhlasili, sa kopy sena delili povrazom, alebo reťazou, na príslušne čiastky. Aj tak nie vždy boli všetci spokojní.“
Hody si napriek robote nenechali ujsť
Letné práce obyčajne prerušil sviatok „oravskej Haničky“, kedy boli v Oravskej Lesnej (Erdútke), hody. Tie si podľa jeho slov málokto nechal ujsť. Biskup spomína, ako Oravci chodievali v procesii, alebo jednotlivo do Harvelky na Božské Srdce, lebo tam boli zasa riečnické hody.
„Mnohí chodievali aj na tie do Zákamenného - do „Klina“, neskoršie do Oščadnice na Pannu Máriu „Zelnú“ (Nanebovzatie Panny Márie - 15. augusta, kedy sa svätia byliny a kvety). Na Bartolomeja 24. augusta, keď boli čadčianské hody – „kermaš“, sa začínala hlásiť jeseň. V tento deň idú vraj „hady do dier“. Bol to aj čas dozrievania zemiakov. Ak gazdiná - na Vavrinca (10. augusta) nakopala do pol hrnca, na Bartolomeja už celý,“ končí spomínanie na leto z mladosti a zvyky s ním spojené Viliam Judák.
