ČADCA. Súčasné extrémne výkyvy počasia vplývajú na ľudský organizmus. Zvlášť sú ohrozené staršie ročníky, deti a tí, ktorí napríklad trpia srdcovo-cievnymi či inými závažnými ochoreniami. „Počasie vplýva aj na ľudskú psychiku. Dnešný človek je málo odolný voči poveternostným vplyvom. Život je ľahší, viac času trávime v interiéri, málo sa otužujeme a celkovo žijeme menej zdravo. Každý by mal poznať hranice svojich možností a neprekračovať ich,“ hovorí klinický psychológ Ivan Zbojan.
Tepelná záťaž ako stresogénny faktor môže vo významnej miere prispievať k nepohode. „Jej prejavom býva často únava, malátnosť, narušený spánok a podráždenosť. Dôležitá je prevencia. Treba sa pripravovať na to, že celosvetová klíma zaznamenáva čoraz väčšie výkyvy. V neposlednej miere je dôležitá nielen fyzická odolnosť, tiež psychická vyrovnanosť aj pri extrémnych teplotách,“ vysvetľuje Zbojan.
Podľa neho dôraz treba klásť na životosprávu, vyhýbanie sa extrémnej záťaži, dostatočný oddych. Pri horúčavách je častým rizikom tiež nepozornosť, najmä pri fyzicky náročnejších profesiách. Ide napríklad o montérov, murárov či tesárov. Teda tých, ktorí pracujú vonku a sú vystavení priamemu slnku.
„Je tu aj zvýšené riziko hádok, konfliktov. Medziľudské vzťahy sú síce dôležité v každom rozsahu, avšak pri únave, vyčerpaní, najmä na sklonku dňa, sa môžu vyhrocovať. Dôsledky výkyvu počasia, napríklad aj povodne, snehové kalamity sa podpisujú pod duševnú rovnováhu ľudí. V našom regióne som takisto zaznamenal dlhotrvajúce traumy u ľudí, ktorých v minulosti tieto kalamity akýmkoľvek spôsobom postihli. Nikto by nemal zostať so svojím trápením sám. Treba sa zveriť blízkym, požiadať ich o pomoc, prípadne vyhľadať odborníka,“ dodáva psychológ.
Autor: ih
