ČADCA. Tvrdé tréningy ju neodradili, naopak, motivovali ju, a tak nečudo, že prišli i prvé úspechy. Reč je o Viole Prívarovej.
Karate sa venujete už nejaký ten rok. Prezradili by ste nám, prečo vám učaroval práve tento šport?
- Karate sa venujem zhruba od septembra 2010. Začala som, keď som mala 24 rokov, čo je pre športové karate dosť neskoro. Ale keďže sa pohybu nebojím, skôr ho vyhľadávam, tak som sa rozhodla vyskúšať tento náročný šport. Veď súčasťou tréningu, okrem samotných techník karate, sú rôzne motorické, lokomočné, gymnastické a silové cvičenia. Niekedy je to fakt dosť krkolomné.
Kto stál pri prvých krokoch a kto vám pomáhal so začiatkami v karate?
- Začínala som pod vedením Petra Kubašku st. a Jána Jurgu. Začiatky boli blízke vojenskému drilu. Ale disciplína musí byť.
Tento bojový šport preferujú väčšinou muži, no populárnejší je stále i u nežnej- šieho pohlavia. Ako to vyzerá v klube ZZO Čadca so zastúpením žien?
- V klube máme aj zastúpenie dievčat do 15 rokov. Čo sa týka žien, sme štyri. Klub ale plánuje od septembra urobiť špeciálne nábor len na kata. Kata je bezkontaktná forma karate. Zrejme tam bude obmedzená spodná veková hranica, ale už teraz môžem povedať, že tí, čo to budú chcieť vyskúšať, to budú mať ťažké. Hlavne po psychickej stránke. Pri tzv. tréningoch do maxima podľa japonského modelu, kde človek zápasí s únavou a monotónnosťou, to bude neskutočný vnútorný boj. Jedno ja bude hovoriť dosť a druhé ja bude hovoriť ešte.
Po ťažkej drine ste sa začali zúčastňovať i rôznych súťaží. Aké to bolo? Mávali ste pre duelmi stres?
- Zo začiatku to bolo ťažké, mala som veľkú trému, postupne to trochu ustúpilo, ale rešpekt pred každým zápasom mám doteraz. Nejaké veľké športové horúčky nemám, skôr som bojovne naladená.
Ktoré vaše úspechy patria medzi tie najcennejšie?
- Určite ma najviac teší bronzová medaila z maj- strovstiev Slovenska.
Hovorí sa, že každý športovec má nedostatky. Na čom by ste chceli na tréningu zapracovať , aby ste podávali lepšie a lepšie výkony?
- Asi najviac na výbušnosti, rýchlosti, frekvenčnej rýchlosti. Chcela by som si nacvičiť rôzne spôsoby podrazov. Tým by som dokázala pekne znepríjemniť život súperkám na žinenke. Samozrejme, veľmi dôležitá je aj samotná taktika zápasu. Tam mám taktiež veľké medzery.
Každý športovec má svoje sny. Čo by ste chceli vy v budúcnosti ešte dosiahnuť?
- Áno. Snom každého karatistu je medaila z majstrovstiev Európy alebo sveta. Ale keďže som začala neskoro a už mám 26 rokov, bude to asi dosť nereálne. Určite by ma ale potešila nejaká medaila z turnaja s medzinárodnou účasťou.
Jaroslav Marťák: „Viola je športovec. Skutočne sa nebojí žiadneho pohybu. Keď vidím, čo stvára na skateboarde, je to proste neuveriteľné. Skutočnosť, že vybojovala bronzovú medailu v športovom zápase karate na Majstrovstvách SR, robí túto bronzovú medailu ešte vzácnejšou ako v skutočnosti vyzerá, keďže s karate začínala až 24. rokoch. Gratulujem a prajem veľa ďalších športových úspechov."
Peter Kubaška st.: „Viola je športovec telom aj dušou. Hrala futbal, prekonáva prekážky na terénnom BMX, jazdí na skateboarde, myslím, že študovala aj telesnú výchovu, šport má proste v krvi. Ako s cvičencom sa s ňou pracovalo veľmi dobre, techniky zvládala rýchlo a niekedy pomáhala so zvládnutím aj mladším začiatočníkom.
V ďalšom pôsobení by sa mala zamerať na veci, o ktorých sama vie: výbušnosť, rýchlosť, frekvenčná rýchlosť a taktika zápasu. Čím je Viola zvláštna v tomto športe? Tým, že za krátky čas sa dokázala veľmi rýchlo priblížiť skúseným súperkám a myslím si, že aj vybudovať si rešpekt. Nakoľko sa Viola nedávno vydala, uvidíme, či sa rozhodne pokračovať v športovej kariére a ak áno, budeme jej všetci tréneri pomáhať v zdokonalení a držať prsty či už v športe alebo v živote."
