TURZOVKA. Mesto Turzovka sa takmer 20 rokov snaží vyriešiť problém s pozemkami ŽSR. Ide o 27 parciel s rozlohou 2,7 hektára. Ešte v apríli sa bývalé ministerstvo dopravy a samospráva dohodli. Teraz sa mesto dostalo opäť na začiatok. Aj keď sa mu podarilo zastaviť ich pripravený predaj do súkromných rúk, nepodarilo sa už so „starým“ vedením ŽSR a vládou dotiahnuť do úspešného konca dlhodobý prenájom a následný postup na vysporiadanie.
Železnice vraj majetok rozdávať nemôžu
„Problém pozemkov, ktoré patria ŽSR a majú prejsť do vlastníctva mesta Turzovka je potrebné rozdeliť. Pri tých, ktoré budú slúžiť na verejnoprospešné účely (pod cestami, chodníkmi) sa bez súhlasu a vedomia ŽSR zriadilo vecné bremeno, za ktoré dodnes nebola uhradená odplata. ŽSR predložili mestu návrh nájomnej zmluvy, to však malo k návrhu zásadné pripomienky a zmluva sa neuzatvorila.
ŽSR sú ochotné o zmluve rokovať, musia sa však dodržať interné cenové predpisy ŽSR a ďalšie podstatné náležitosti zmluvy, tiež doriešiť otázka úhrady za vecné bremeno,“ informoval hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa. Čo sa týka ostatných pozemkov vhodných na komerčné využitie podľa jeho informácie sa pri týchto uskutočnili ponukové konania, pričom sa s víťazmi uzatvorili zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách. „Po udelení súhlasu ministerstva sa pozemky odpredajú,“ povedal.
Dodal, že ŽSR v súlade so zákonom nemôžu na svoju škodu rozdávať majetok, najmä ak hospodária so stratou a sú prijímateľom dotácii zo ŠR a z rozpočtov EÚ. Táto problematika by sa mala riešiť už v najbližších dňoch na rokovaní, ktoré sa uskutoční na pôde ministerstva dopravy.
Podľa viceprimátora Turzovky si hovorca celkom nenaštudoval celú genézu vývoja tejto „kauzy“, ktorá začala nedôslednou delimitáciou majetku štátu (miestnych komunikácií a pozemkov nimi zastavaných) do majetku mesta po roku 1989. „Dovtedajší vlastník stavieb (ciest, chodníkov, parkovísk, verejnej zelene a pod) – Mestský národný výbor, teda v prenesenom zmysle štát, bol aj vlastníkom takto zastavaných pozemkov i keď vedených na iný štátny podnik - Československé dráhy. Nakoľko vznikajúcej samospráve pri delimitácii „spadli do vienka“ nevysporiadané majetkové vzťahy pod delimitovanými verejnými stavbami, tieto sa mali v súlade so zákonom vysporiadať prevodom do majetku obce,“ vysvetľuje viceprimátor.
Vraví, že v prípade ponukového konania ŽSR na tzv. komerčné pozemky ide v 90% o tie, ktoré označil ako pozemky na verejnoprospešné účely (pod cestami, chodníkmi...). „Rovnako sa dá rozporovať tvrdenie, že ŽSR nemôžu na svoju škodu rozdávať majetok, najmä ak hospodária so stratou a sú prijímateľom dotácii zo ŠR a z rozpočtov EÚ. Nejde predsa o „niečiu škodu“, ale o zákonnú úpravu majetkových vzťahov v súlade s ostatnými v tomto štáte platnými zákonmi,“ dodáva Kobolka.
Obrátili sa na ministra
Mesto sa predčasom obrátilo listom na nového ministra dopravy s tým, aby pokračoval v rozbehnutom postupe v prospech samosprávy. Spor pre pozemky, ktoré sa Železnice SR rozhodli predať, vyvrcholil koncom minulého roka. Záujem o ne prejavilo aj mesto, ktoré žiadalo bezodplatný prevod. V hre bolo 27 parciel s celkovou rozlohou 2,7 hektára. Okrem iných aj tie pred turzovským gymnáziom, na Nádražnej ulici, hlavnom parkovisku v centre mesta, pod verejnými cestami, chodníkmi či priľahlými parkami a zeleňou. Pozemky medzi Nádražnou a Štúrovou ulicou riešila samospráva od roku 1990. Odvtedy, ako tieto plochy uvoľnila Drevoindrustria, ktorá tam mala skládky dreva. ŽSR verejné ponukové konanie síce zrealizovali, zmluvu s uchádzačom, ktorý bol úspešný, však zatiaľ nepodpísali.
Pozemky – ťažká guľa na nohe samosprávy
Za uplynulých dvadsať rokov sa každé vedenie mesta snažilo vysporiadať problematické pozemky železníc. Najmä tie, ktoré ostali pod cestami, parkoviskami a ďalšími verejnými stavbami a plochami a štát ich samospráve nedelimitoval začiatkom 90-tych rokov, keď na mesto previedol miestne komunikácie (cesty, chodníky, parkoviská a podobne).
Mesto argumentovalo, že nie je pravdou, že sa pozemky nedajú previesť bezodplatne. Ako príklad uvádzalo postup Fondu národného majetku a ministerstva dopravy, keď sa privatizovali SAD-ky a v Turzovke ostal majetok bývalého ČSAD.
Išlo o spevnené plochy, garáže, sklady, administratívnu budovu, ktorých hodnota bola niekoľko miliónov korún. Všetko toto sa bezodplatne previedlo na samosprávu.
Mesto aj vlani podnikalo kroky na zastavenie predaja spomínaných pozemkov železníc. Do verejnej súťaže sa neprihlásilo, keďže by tým, podľa vyjadrenia vedenia poprelo všetky svoje doterajšie snahy.
Budúci kupujúci totiž podľa ich zistení údajne ponúkol sumy niekoľkonásobne prevyšujúce vyvolávacie ceny i bežné ceny pozemkov v meste. O pomoc preto požiadali prezidenta, ktorý vyzval bývalého ministra dopravy, aby majetkový prevod zastavil a prehodnotil verejnoprospešný záujem mesta a jeho obyvateľov.
„Všetky čiastkové spisy ohľadom predaja majetku v katastrálnom území Turzovky sme v súlade so zákonom o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby postúpili na rezortné ministerstvo. Po vydaní rozhodnutia o odplatnom prevode na iné osoby uzatvoríme kúpne zmluvy,“ informovala nás ešte v apríli Zuzana Chalupová z komunikačného odboru ŽSR.
Riešenie problému už bolo na dobrej ceste
Vedenie samosprávy sa tento rok zúčastnilo na spoločnom rokovaní pod vedením vtedajšej premiérky na Úrade vlády, kde si mesto a ministerstvo dopravy vysvetlili aktuálny stav a možné optimálne riešenie. Dospeli k dohode, v rámci ktorej ŽSR prenajmú samospráve všetky pozemky pod cestami, chodníkmi, parkoviskami a verejnou zeleňou (celá verejná a dopravná infraštruktúra) na dobu neurčitú za cenu rovnajúcu sa výške platenej dane z uvedených nehnuteľností. Veľký pozemok pred gymnáziom mal byť predmetom predaja podľa podmienok vyhlásených ŽSR v ponukovom konaní.
Ešte v apríli sa medzi mestom a ŽSR dolaďovali podrobnosti a špecifikovali nájomné zmluvy, ktoré chcelo mesto podpísať čo najskôr - v nasledujúcich dňoch či týždňoch. Tento dokument mal platiť až do doby prevodu vlastníctva na mesto v súlade s ustanoveniami zákona o správe majetku štátu, o čom mali zmluvné strany začať ďalej rokovať v nasledujúcich mesiacoch.
