HORNÝ VADIČOV. Keď Jozef Pavlusík vyšiel v známej televíznej talentovej súťaži na pódium, nikto nečakal, že spustí práve operu. „To je gymnasta. On bude cvičiť,“ hádal jeden z jej porotcov Martin Dejdar. Jozef však vyšiel pred porotu ako spevák. Hoci prvou piesňou, aj keď ani tá nebola zlá, veľký tromf nespravil – operná pieseň O sole mio už všetkým vyrazila dych. Nádherný hlboký hlas od dlhovlasého mladíka v šortkách nikto nečakal.
Vďaka hudbe precestoval celý svet
„Spievať som začal už od malička. Mal som asi päť rokov. Počúval som na „kazeťáku“ stále dookola ľudovky, až som si jednu začal pospevovať. Otec ma počul a ako hudobník - folklorista usúdil, že mám dobrý hlasový potenciál. Prihlásil ma teda na Základnú umeleckú školu do Kysuckého Nového Mesta. „Chodil som tam rád, aj keď som mal takú smolu, že sa u mňa každý rok striedali učiteľky. Každá mala iný štýl, a to bol trochu problém,“ prezradil Jozef Pavlusík.
Okrem umeleckej školy sa Jozef zdokonaľoval aj v Ľudovej hudbe Vajčovská muzička, ktorú založil jeho otec. Pôsobil v nej spolu s bratom a jeho spolužiakmi. Oni hrali na hudobné nástroje a Jozef spieval. „S Vajčovskou muzičkou sme precestovali takmer celý svet. Boli sme v Amerike, Taliansku, Francúzsku...,“ vysvetlil. Prostredníctvom ľudovej hudby sa dostal aj k hudobným nástrojom. Na basu sa naučil hrať doslova z večera do rána. Vie zahrať aj na šesťdierkovej píšťale, heligónke, violončele, klavíri. „Otec sa smeje, že je jedno, aký nástroj chytím do ruky. Na každom zahrám. Keď doniesol domov koncovú píšťalu, za pol hodiny som prišiel za ním a zahral som mu pesničku.“
V poslednom ročníku si ho všimol učiteľ Róbert Zboja, ktorý zistil, že mladík má potenciál na operný spev. „Nechcel som o tom ani počuť. Ja a opera? To nie. On sa však nevzdal. Porozprával sa s mojimi rodičmi a tak som si dal prihlášku na Konzervatórium do Žiliny. Urobil som talentové skúšky a prijali ma na operný spev,“ pokračoval Pavlusík.
Jeho snom je dokončiť školu
Prvý ročník na konzervatóriu prešiel úplne v pohode. V druhom to už bolo horšie. „Nebavilo ma to. Nechodil som do školy, začal som to lajdať. Najskôr som dostal podmienečné vylúčenie, neskôr úplné.“ Sedemnásťročnému mladíkovi teda neostávalo nič iné, ako začať pracovať. Chodil po stavbách, neskôr sa dostal k autám. „Začal som s takými pomocnými prácami. Umýval a čistil som autá a pripravoval ich na predaj. Neskôr som sa naučil ich aj opravovať a skončil som ako predajca áut,“ spomína Jozef Pavlusík. Keďže sa však ohlásila všadeprítomná kríza o miesto prišiel. „Autám som však ostal verný. Pracujem v jednej umyvárni áut,“ vysvetlil.
Jeho najväčším snom je však teraz dokončiť konzervatórium a živiť sa tým, čo ho baví – spevom. „Aj keď ma vylúčili zo školy, naďalej som chodil k profesorovi operného spevu Jozefovi Gráfovi z Čadce. Ten videl vo mne potenciál, preto ma doučoval aj po tom, keď som už do školy nechodil. Po roku som však aj s týmito stretnutiami prestal a v televízii som spieval po dvojročnej prestávke. Cvičil som akurát cestou v aute na kasting,“ prezradil Jozef Pavlusík. Aj napriek tomu porotu zaujal. A nielen ju. Celá sála mu za jeho výkon venovala standing ovation. „Bol to nádherný pocit. Takéto niečo je pre speváka tá najväčšia odmena, ktorú nevyvážia žiadne peniaze. Nečakal som to. Bol som strašne šťastný.“
Trému vraj Jozef Pavlusík vôbec nemal. Predsa len vo Vajčovskej muzičke si na veľké obecenstvo zvykol. Oveľa viac sa však triasol doma pred televízorom. „Bolo to strašné. Človeku sa na seba zle pozerá. Určite boli v mojom speve aj chyby. Nebolo to zlé, ale ani vynikajúce. Musím na sebe ešte veľa pracovať. Preto som začal od septembra opäť chodiť na hodiny spevu k Jozefovi Gráfovi. Žiadny spevák sa nemôže nikdy uspokojiť so svojim výkonom, aby sa mohol stále zlepšovať a rásť,“ dodal Jozef Pavlusík.
Svojho žiaka chváli aj profesor konzervatória Jozef Gráf: „Talent určite má. Škoda len, že raz už svoju šancu zahodil. Teraz je len na ňom, ako uchopí túto, poviem, ďalšiu šancu. Dôležité je, aby nezaspal na vavrínoch. Musí sám vedieť, čo chce od života a kam to chce dotiahnuť. Je to v jeho rukách.“
