KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Cena Fantázie je celoslovenská literárna súťaž zameraná na sci-fi, fantasy a horor. Do súčasného, už desiateho ročníka, sa prihlásil aj Kysučan Ján Stopjak. A hneď aj s úspechom. Z 232 prijatých poviedok ho do finálovej pätice posunula odborná porota. Hororová poviedka Biela tma, ktorú poslal do spomínanej súťaže je, ako s úsmevom hovorí, jeho prvá „dospelácka“ poviedka.
Príbehy písal už v základnej škole
Už v Základnej škole v Kysuckom Novom Meste na Nábrežnej ulici, ktorú navštevoval, vynikal v slovenskom jazyku a najmä literatúre. „Jeho spolužiaci bežne reagovali slovami: Janko Stopjak nemôže ísť prvý čítať svoju slohovú prácu, lebo my potom nemáme odvahu vystúpiť so svojim výtvorom,“ spomína na svojho žiaka bývalá triedna učiteľka Lýdia Kubišová. Hovorí, že Ján Stopjak bol už ako dieťa veľmi usilovný, zodpovedný a obľúbený. „Janko naozaj vynikal v slovenskom jazyku. Mal prehľad v literatúre. Veľmi pekne slohoval. Už na základnej škole čítal dospelácke knihy. Knihy, po ktorých siahal, by si väčšina žiakov základnej školy nevybrala. Janko si dokonca viedol o prečítaných knihách záznamy. Zaviedol si zošit, a keď sme preberali na hodine tému obľúbené knihy, doniesol zošit s poznámkami a všetkých šokoval,“ pokračuje Lýdia Kubišová.
Zo spisovateľa projektant
Kto si myslí, že z Jána Stopjaka sa stal spisovateľ či novinár, mýli sa. Po ukončení základnej školy nastúpil na Strednú priemyselnú školu stavebnú v Žiline a neskôr vyštudoval Stavebnú fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. „V súčasnosti pracujem ako samostatný projektant v súkromnej stavebnej firme. Som šťastne ženatý a mám syna,“ prezradil niečo o sebe finalista celoslovenskej súťaže. Pokračoval, že na literatúru nezanevrel. „Píšem odvtedy, ako som sa naučil čítať. A čítal som veľmi veľa už od malička. K písaniu ma priviedla potreba príbehov, ktoré som v knihách nenašiel. Mal som veľmi bujnú fantáziu a zdalo sa mi, že pretekám nápadmi. Musel som to dostať zo seba von. Najskôr to boli iba také jednoduché hlúposti na motívy mojich obľúbených kníh či filmov. Postupne som však prestal kopírovať a začal si vymýšľať vlastné príbehy. Mám rád fantastiku všetkých žánrov - sci-fi, fantasy, ale najviac asi horory, veci medzi nebom a zemou a strašidelné sny,“ vysvetlil Stopjak. V posledných rokoch však už, ako hovorí, viac čítal ako písal. „Práca a rodina mi zaberali všetok čas. Ale chýbalo mi to. Zdá sa mi, že za tie roky, čo som nič nenapísal, som stratil niť. A aj kúsok samého seba. Na internete som zachytil výzvu na posielanie poviedok do súťaže Cena fantázie. Zaujalo ma to. Prečítal som si minulé finálové diela a povedal som si, že za pokus nič nedám. Asi som sa chcel aj sám otestovať, či na to mám, či má zmysel venovať čas a úsilie písaniu. Alebo to nechať tak a konečne nasmerovať energiu do niečoho iného, užitočnejšieho.“
Inšpiráciu na písanie berie zo svojho okolia. Odvšadiaľ. Hovorí, že treba len pozerať okolo seba s otvorenými očami a ona príde sama. A čo radí Ján Stopjak začínajúcim autorom, prípadne tým, ktorí doma už nejakú tú svoju tvorbu majú, len sa s ňou boja vyjsť na verejnosť?
„Nenechávajte si svoje nápady doma v šuplíku. V dnešnej dobe internetu nie je problém zavesiť svoje práce na niektorú špecializovanú stránku a veľmi rýchlo získať spätnú väzbu od nezaujatých čitateľov. Len treba na to nájsť odvahu, pretože reakcie bývajú nielen pozitívne, ale aj poriadne kritické. A to je dobre, pretože práve poukázanie na chyby môže potenciálneho spisovateľa posunúť ďalej viac ako nekritická pochvala od známych či rodinných príslušníkov.“
