Možno to sa mu 1. augusta vypomstilo, keď na ceste do práce mal ťažkú haváriu. „Cestou do práce na bicykli ma zozadu v asi 70 km rýchlosti zrazil autobus, ktorý sa uhýbal predbiehajúcemu kamiónu a na kraji vozovky už nestihol dobrzdiť. Na to, ako som mohol skončiť, mi neostáva, ako byť rád, že okrem bicykla, prilby či odrenín na pravej strane tela, si to odniesla „len“ roztrieštená zlomenina kľúčnej kosti s výlomom a posunom,“ uviedol na svojej internetovej stránke krátko po kolízii Peter „Pefo“ Tichý. Ako však už u neho býva zvykom, nič ho nezastaví, on proste šport a najmä samotný beh či chodectvo miluje.
„Len tak sa prebehnúť. Aké jednoduché a zároveň zložité, aspoň po siedmich týždňoch po zranení. Nech rozmýšľam ako rozmýšľam, dlhšie obdobie bez behania, či s tak málo pohybom ako teraz po autobusovo - bicyklovom úraze, som nemal odvtedy, ako sa naučili moje nohy chodiť. Pri všetkých úrazoch či zraneniach doteraz som sa podľa možností vždy snažil robiť aspoň niečo, aby som z fyzickej kondície stratil čo najmenej, a tak sa čo najrýchlejšie vrátil k výkonnosti pred zranením. Nemohol som chodiť či behať, posilňoval som, plával, prípadne krútil pedálmi na stacionárnom bicykli. Teraz pri zlomenej kľúčnej kosti a odreninách? Prvé tri týždne som s bolesťami zafixovaný presedel alebo preležal, ďalšie tri okrem krátkych vychádziek stále s fixačnou ortézou som tiež nebol schopný viac,“ analyzoval svoj stav asi 20. septembra.
Prvého preteku sa Peťo zúčastnil v októbri, 3. si svoje bežecké srdce, ktoré je u neho samozrejmosťou, otestoval na Bežeckej lige v Žiline. Trojkilometrovú trať zvládol za 10:43 min a obsadil bronzovú priečku. Tento pretek však pre Petra Tichého nebol bojom o čas či umiestnenie, ale skôr radosťou z toho, že si opäť môže zabehať. „Po ďalších desiatich dňoch som opäť rýchlejším behom rozbúchal srdce silnejšie, tentokrát na skoro 10 km kopcovitej trati v Stráňavách som obsadil siedmu priečku,“ informoval svojich čitateľov 13. októbra už zdravý Peter Tichý.
Šok prišiel však nedávno. 20. októbra sa „Pefo“ opäť postavil na štart Dňa Supervytrvalca a Majstrovstiev SR v behu na 50 km a takto to podľa jeho slov dopadlo: „Po štyroch víťazstvách Dňa Supervytrvalca som si vzhľadom k tomu, čo mám od 1. augusta za sebou, víťazné ambície nedával, v domácom prostredí mi však nedalo minimálne sa na štart nepostaviť a podľa chuti si aj toľko odbehnúť. Že z toho bolo nakoniec celých 50 km, celkové 2. miesto a 5. titul MSR za sebou ma teší rovnako, ako ďalšia skúsenosť, že hoci si telo rýchlo od pohybu odvykne, nezabúda!“
Čo dodať. Nič iné, len sa pokloniť a uznať to, čo Peter Tichý dokáže. Ako sme už neraz spomenuli, šport naozaj miluje a neodradí ho naozaj nič. Nuž, „Pefo“ veľa šťastia v ďalších rokoch bežeckej a chodeckej kariéry.
