vŕby, brezy a jarabiny.
ČADCA. Takmer 160-tisíc eur dosiahli škody, ktoré narobila vlaňajšia júlová veterná a búrková smršť. Zničilo pri nej aj najstarší park v meste. Teraz by niekoľko desiatok rokov staré lipy mali nahradiť bresty, buky, agáty, vŕby, brezy a jarabiny. Iniciátorkou výsadby je Mária Bátorová, členka Kysuckej kultúrnej nadácie, ktorá darovala mestu 38 kusov drevín. Ich výsadbu realizuje Mestský podnik služieb v Čadci.
Čadčania si doposiaľ spomínajú na 19. júl, kedy sa prihnali silná búrka a vietor. Stačilo niekoľko pár minút a najstarší park sa zmenil na nepoznanie. Krátko pred 16. hodinou, zasiahla mesto veterná smršť spojená s prívalovým dažďom a krupobitím. Besniaci živel, ktorý naháňal ľuďom hrôzu, vyvracal stromy aj s koreňmi. Tí, ktorí po lejaku vybehli na Hviezdoslavovej ulici z okolitých panelákov a domov, nechceli veriť vlastným očiam. Na miesto prišli hasiči aj policajti, ktorí zisťovali, či sa pod prevrátenými mohutnými stromami nenachádzajú nejakí ľudia. Našťastie, neboli žiadne obete. Ľudia hovoria, že sa tak stalo zrejme zázrakom.
Park vysadili krátko po druhej svetovej vojne
Medzi smútiacimi Čadčanmi bol aj pamätník, kronikár, dnes už nebohý Miroslav Golis z Čadce: „Tento park pri rieke Kysuca vysadili tesne po druhej svetovej vojne. Chodili sem skauti, mladí ľudia si tu vyznávali lásku, nečudo, že k tomuto miestu má veľa Čadčanov citový vzťah. Je to hrozné, čo dokázal napáchať živel za taký krátky čas,“ povedal.
Od 16. hodiny, kedy sa začala búrka, mali čadčianski profesionálni hasiči desať výjazdov. Väčšinou išlo o vyvrátené stromy a čerpanie vody z pivníc. Jeden zo stromov spadol aj na budovu železničnej zastávky na trati Čadca – Makov. Čadčania okrem parku prišli o strom pred mestským úradom, ktorý bol symbolom Vianoc. Vyvrátilo ho aj s koreňmi.
Poškodená zostala pravostranná hrádza rieky Kysuca v oblasti centrálnej mestskej zóny. Škody boli na autách, stavebných objektoch, budovách, časti striech a plotov, zdevastovaný zostal mobiliár centra mesta. Hneď po skončení besnenia sa pustili do prác okrem hasičov aj pracovníci Mestského podniku služieb a desiatky ďalších ľudí. Okrem techniky pomáhali profesionálni pílčici, lesné traktory s navijakom či lesovozy s hydraulickou rukou.
Veterná smršť pripravila múzeum o časť strechy
S následkami pohromy bojovali aj v Kysuckom múzeu v Čadci, najvýznamnejšej kultúrnej a vedeckej inštitúcie na Kysuciach, postavenej takmer pred sto rokmi. Mali tam zatečené kancelárie, knižnicu, kotolňu či pracovisko konzervátora v suteréne. Očití svedkovia hovorili, že pohľad z okna pripomínal výhľad z kapitánskeho mostíka lode rútiacej sa do prívalovej vlny tsunami. Na parapety bubnoval ľadovec vo veľkosti čerešne až slivky, cez zatvorené okná pretekala voda, až kým sa neozval škripot a časť strechy sa roztvorila ako konzerva nad hlavami kolegov, ktorí sa v tom čase nachádzali v podkrovných pracovniach. Na parkovisko múzea hneď vedľa služobnej dodávky dopadol veľký kus plechu vytrhnutý zo strechy susednej predajne.
Po odtrhnutí značnej časti strešnej krytiny začala do múzea prúdiť voda a pretekať na nižšie podlažia, kde spôsobila značné škody. Po utíšení rozzúreného živlu múzejníci takmer do polnoci zakrývali obnažený krov impregnovanou fóliou, aby masívny prienik vody do budovy nespôsobil ďalšie škody.
Na mieste, kde stal „vianočný strom“, vyrástlo v máji veľké srdce zo živých kvetov. Mesto vyčíslilo následky pohromy aj finančne. Celková škoda na majetku mesta bola 158 203 €. V tejto sume bola zahrnutá tiež spoločenská hodnota stromov, ktorá predstavovala 101 564 eur.
