republiky.
ČADCA. Juraj Šerík sa drotárstvu venuje už desať rokov. Po tom, ako vlani dokončil Srdce pre Čadcu, sa rozhodol urobiť oveľa väčšie – Srdce pre Slovensko. Počas zimy ho bude drôtovať doma, aby ešte podrástlo. „Pri putovaní Slovenskom som stretol ľudí, ktorí na ňom urobili zopár očiek, čím do neho vdýchli svoju energiu a život,“ hovorí. Podľa jeho slov sa pridávajú malí i veľkí. Doposiaľ sa do drôtovania v rôznych slovenských mestách i obciach, ktoré navštívil, zapojilo okolo 700 ľudí. Nechýbali medzi nimi ani cudzinci z rôznych miest Európy, Číny, Angoly.
Drotár si už pripravuje termín podujatí na budúci rok, ktoré chce so „srdcom“ navštíviť. Po dokončení ho chce slávnostne odhaliť v rodnej obci svojho pradeda Jozefa Holánika v Dlhom Poli. Súčasťou prezentácie bude aj putovná výstava venovaná tomuto drotárskemu majstrovi. V Dlhom Poli sa snaží Juraj zachrániť rodný dom pradeda. Po rekonštrukcii tam plánuje zriadiť na jeho počesť pamätnú izbu. Všetko však bude závisieť od financií, ktorých Juraj nemá nazvyš. Je invalidný dôchodca a všetky svoje aktivity smerujúce k záchrane pamiatky si musí zatiaľ financovať z vlastného vrecka.
Srdce vyrába technikou, ktorou sa pýšili jeho predkovia
Juraj používa pri práci mosadzný drôt rôznych hrúbok. Využíva techniku typickú pre Holánikovsko – Šeríkovský rod. Srdce chce dokončiť v roku 2013, momentálne nevie, aká bude jeho konečná veľkosť a tvar. „Všetko si to financujem z vlastného vrecka. Ľudia, ktorí si u nás zakúpia voľajaký suvenír, pridajú pomyselnú tehličku do záchrany Holánikovho domu, ktorý rekonštruujem v Dlhom Poli a kde chcem zriadiť pamätnú izbu a drotársku dielňu,“ vraví. Výrobou srdca chce vzdať hold všetkým drotárom, ktorí v minulosti odchádzali za prácou do celého sveta a taktiež si uctiť 150. výročie narodenia svojho pradeda Jozefa Holánika Bakeľa. Každý, kto sa zapojí do drôtovania, má možnosť zapísať sa na pamätný list. Listy sa po dokončení srdca zviažu do knihy, ktorá bude slúžiť pre ďalšie generácie ako svedectvo o súčasnosti a slovenskom drotárstve, ktoré zatiaľ našťastie, nezaniklo.
Pradeda za precíznu prácu ocenil celý svet
Na Jurajovi sa podpísal fortieľ jeho predkov. Jeho pradedo Jozef Holánik-Bakeľ mal ešte za prvej republiky vo Varšave dielňu, v ktorej pracovalo tridsať ľudí. Vyrábal bežné veci do domácnosti ako habarky a svietniky. Zlomila ho však hospodárska kríza. Keď sa vrátil na Slovensko, vymyslel novú techniku a začal vyrábať šperkovnice a ozdobné veci. V Budatínskom zámku pri Žiline je nainštalovaná jeho stála expozícia. Keďže nemal v remesle nasledovníka, jeho zať musel predtým, ako mu dal svoju dievku za ženu, zložiť drotárske skúšky. Juraj má byť na čo hrdý. Jeho pradeda za jeho krásnu a precíznu prácu ocenil celý svet. Aj v roku 1911 na svetovej výstave v Ríme získal najvyššie ocenenie Gran premio.
