ného Vadičova. Ďalší Kysučan – jedenásťročný Andrej Kampf skončil na nádhernom 3. mieste.
Veľká talentová súťaž, ktorá zapĺňala televízne obrazovky niekoľko týždňov má svojho víťaza. Na prvom mieste skončil Kysučan Jozef Pavlusík z Horného Vadičova. Okrem cesty okolo sveta vyhral aj stotisíc eur. „Bol to nádherný pocit. Keď som počul svoje meno, srdce mi išlo vyskočiť z hrude. Nemohol som tomu uveriť,“ opísal svoje pocity Jozef Pavlusík. V talentovej súťaži očaril divákov svojím operným spevom. Už na kastingu všetkých prekvapil. Na pódium vystúpil v šortkách a žabkách a spustil nádherne čisté O sole mio.
Prešiel aj veľkým treskom, aj napriek tomu, že mu po úraze chýbal predný zub. Hoci nebol vo svojej koži, už tam sa zachoval ako profesionál a ďalšou skladbou sa prebojoval do semifinále, odkiaľ postúpil do finále s najväčším počtom hlasov.
„Spievať som začal už odmalička. Mal som asi päť rokov. Počúval som na „kazeťáku“ stále dookola ľudovky, až som si jednu začal pospevovať. Otec ma počul a ako hudobník - folklorista usúdil, že mám dobrý hlasový potenciál. Prihlásil ma teda na Základnú umeleckú školu do Kysuckého Nového Mesta. Chodil som tam rád, aj keď som mal takú smolu, že sa u mňa každý rok striedali učiteľky. Každá mala iný štýl, a to bol trochu problém,“ zaspomínal si na svoje spevácke začiatky Kysučan.
Okrem umeleckej školy sa Jozef zdokonaľoval aj v Ľudovej hudbe Vajčovská muzička, ktorú založil jeho otec. Pôsobil v nej spolu s bratom a jeho spolužiakmi. Oni hrali na hudobné nástroje a Jozef spieval. „S Vajčovskou muzičkou sme precestovali takmer celý svet. Boli sme v Amerike, Taliansku, Francúzsku...,“ vysvetlil. Prostredníctvom ľudovej hudby sa dostal aj k hudobným nástrojom. Na basu sa naučil hrať doslova z večera do rána. Vie zahrať aj na šesťdierkovej píšťale, heligónke, violončele, klavíri. „Otec sa smeje, že je jedno, aký nástroj chytím do ruky. Na každom zahrám. Keď doniesol domov koncovú píšťalu, za pol hodiny som prišiel za ním a zahral som mu pesničku.“ V poslednom ročníku si ho všimol učiteľ Róbert Zboja, ktorý zistil, že mladík má potenciál na operný spev. „Nechcel som o tom ani počuť. Ja a opera? To nie. On sa však nevzdal. Porozprával sa s mojimi rodičmi, a tak som si dal prihlášku na Konzervatórium do Žiliny. Urobil som talentové skúšky a prijali ma na operný spev,“ pokračoval Pavlusík. Tam však kvôli svojej mladíckej nerozvážnosti nevydržal a školu kvôli vylúčeniu nedokončil.
Sedemnásťročnému mladíkovi teda neostávalo nič iné, ako začať pracovať. Chodil po stavbách, neskôr sa dostal k autám. „Začal som s takými pomocnými prácami. Umýval a čistil som autá a pripravoval ich na predaj. Neskôr som sa naučil ich aj opravovať a skončil som ako predajca áut,“ spomína Jozef Pavlusík. V čase, keď sa prihlásil do súťaže, pracoval v jednej z umyvárni áut. Teraz je však jeho najväčším snom dokončiť školu. „Výhru chcem investovať do vzdelania. Od septembra by som chcel nastúpiť na nejaké súkromné konzervatórium,“ vysvetlil talentovaný mladík. V súčasnosti si užíva výhru. Nie tú finančnú, ale svoju vnútornú. Je dôkazom toho, že aj napriek tomu, že padol, nevzdal sa a dostal sa naspäť na vlastné nohy. Dokonca bude robiť to, čo ho najviac baví. Bude spievať.
„Za to, že som vyhral ďakujem mojej rodine, priateľke, kamarátom známym, že pri mne vždy stáli. Tiež môjmu profesorovi spevu Jozefovi Gráfovi, ktorý vo mňa vždy veril, a doučoval ma aj po mojom vylúčení, a pripravoval ma aj teraz na túto súťaž,“ ďakoval Jozef Pavlusík.
Andrej sa teší z tretieho miesta
V súťaži a dokonca vo finálovom kole bol aj ďalší Kysučan – jedenásťročný bubeník Andrej Kampf. Ten svojim talentom a životným príbehom dojal nielen tisíce ľudí v celom Česku a Slovensku, ale aj samotnú porotu. Lucka mu postup do semifinále prišla oznámiť až domov – na kysucké olešňanské vrchy. Ani v semifinále nesklamal a bezchybnou hrou sa prebojoval až priamo do finále. V semifinálovom aj finálovom kole hral na okrúhlej plošine, ktorá počas jeho hry visela vo vzduchu a nakláňala sa. „Zo začiatku som sa aj trochu bál, ale bol som pripútaný, takže som si potom zvykol,“ prezradil talentovaný piatak. Vo finále si zabubnoval aj so svojim otcom. „S otcom sa mi hralo veľmi dobre. Rád by som si s ním zahral aj častejšie, ale nemáme doma dva bubny, takže sa to nedá,“ vysvetlil. Aj otec si hru so synom pochvaľoval. „Andrej ma uhnal. Celý čas som len počítal. Bolo to o držku,“ smeje sa starostlivý otec. Prezradil, že aj napriek tomu, že na bubny hrá už celé roky, mal obrovskú trémy. „Bál som sa, že to Andrejovi pokazím.“
Počas celej súťaže sa malí Kampfovci tešili z pozornosti celého štábu, moderátorov dokonca aj ochrankárov. „Decká sú skromné, všetko ich zaujímalo, celý čas v Bratislave sme si doslova užívali, bolo to pre nás ako taká dovolenka, na ktorej sme ešte nikdy neboli. Okrem skúšok sme mali aj nejaký voľný čas, prešli sme Bratislavu krížom krážom,“ vysvetlil Jozef Kampf.
Izka si našla aj prominentných kamarátov. „Hrala som sa s Pycom v Inchebe na schovávačku. A hrala som aj na keyborde ochrankárom,“ prezradila. Čo sa týka ostatných súťažiach, vládla medzi nimi podľa Kampfovcov kamarátska atmosféra. „Kúzelník naučil deti nejaké kúzla, aj ostatní boli fajn. Najviac sme si však rozumeli s Jožkom Pavlusíkom. Je to dobrý chlapec,“ prezradil Jozef Kampf. Dodal, že je veľmi vďačný, že sa mohli tohto projektu zúčastniť. Pomohli im v tom rôzni sponzori, bez ktorých by si účasť v talentovej súťaži nemohli dovoliť. „Veľmi krásne ďakujeme Mestu Turzovka, Obci Olešná, Základnej umeleckej škole v Turzovke, Základnej škole z Podvysokej, Antonínovi Buškovi, ktorý sa staral o našu prepravu, lebo s bubnami sa ťažko cestuje, tiež Pavelovi a Milanovi Belkovcom, ktorí ma zamestnávajú a uvoľňovali ma z práce, aby som mohol Andreja sprevádzať. A samozrejme všetkým, ktorí nám nejako pomohli patrí veľká vďaka,“ dodal Jozef Kampf.
