Kysucká spisovateľka Mária Ďuranová je autorkou kníh venovaných najmä ženskej populácii. Pred dvomi rokmi dostala s titulom Už sa nebojím aj do 100-vky najobľúbenejších kníh Slovákov v celoslovenskej súťaži NAJ KNIHA. Tento titul bol preložený a vydaný aj vo Francúzsku. V súčasnosti jej vyšla v poradí už ôsma kniha Ja už nie som ja.
Na pulty kníhkupectiev prichádza v tomto predvianočnom období vaša v poradí už ôsma kniha Ja už nie som ja. Je to pravda aj vo vašom prípade?
- Nie, je to príbeh hlavnej hrdinky Agáty, ktorá počas svojho mladého života zažije tragickú udalosť a navždy zostáva psychicky i citovo poznačená. Je mladá, pekná, pochádza z dobre zabezpečenej rodiny. Napriek tomu, jej život nie je ideálny. Otec behá za milenkami, mladší brat prichádza do puberty... Šťastie jej ale praje v láske, osudovo sa zamiluje do Rolanda, vzťah s ktorým ju napĺňa. Plánuje s ním prežiť celý život. Niekedy však len okamih stačí, aby zmenil naše plány a obrátil nám život celkom naruby... A tak sa to stalo aj v jej prípade...
Akým čitateľkám sú venované tituly Stálo to za to, Nikdy nie je neskoro, Teraz to už viem, Za všetko sa platí, Už sa nebojím, Medzi štyrmi ste(h)nami, Skap! a aj posledný Ja už nie som ja?
- Všetky moje knihy sú venované nielen čitateľkám v zrelšom veku, ale aj tým mladším. Moje nové vydavateľstvo ma oslovilo s ponukou vydania knihy Ja už nie som ja práve so zámerom posunúť ju aj mladej generácií. Keďže vydavateľstvo, pod hlavičkou ktorého vyšlo mojich prvých sedem kníh, je čitateľom známe skôr ako vydavateľstvo ženskej ľúbostnej literatúry, privítala som túto ponuku s nadšením. Ani mne sa nepáčilo, že sú moje knihy škatuľkované medzi výsostne ženskú ľúbostnú literatúru. Všetko moje knihy sú príbehmi z reálneho života, v ktorých nie je hlavnou témou len láska, ale aj kariéra, rodinné a priateľské vzťahy a každá kniha je témou celkom odlišná od tej predchádzajúcej. Niektoré z nich, najmä knihy Skap! a Medzi štyrmi ste(h)nami sú síce venované skôr ženám, ktoré už majú čo-to odžité, kým knihy Už sa nebojím či Za všetko sa platí, alebo aj ďalšie, určite oslovia aj mladšie čitateľky. Ale poznám aj dosť mužov, ktoré si moje knihy so záujmom prečítali
Čerpáte inšpiráciu aj z vlastného života alebo sa spoliehate len na vlastnú fantáziu?
- Nedá sa vyhnúť tomu, aby som v knihách nevyužila aj vlastné životné skúsenosti či skúsenosti niekoho z môjho okolia. Práve tieto skutočné postrehy či príbehy sa stávajú tou najlepšou inšpiráciou. Niekedy mám celý príbeh už vopred premyslený v hlave, väčšinou sa však počas jeho napísania dej vyvíja a kadečo sa ešte mení, až kým sa kniha nedostane do takej podoby, aby som s ňou bola spokojná.
Ako je to s názvami kníh? Tie sú na papieri ako prvé, alebo ich vymýšľate až po napísaní knihy?
- Aj s názvami kníh je to rôzne. Pri knihe Skap! bol prvý práve názov. Poznala som dvojicu, ktorá sa po mnohých rokoch vzájomného súžitia rozchádzala s týmito slovami a práve to ma inšpirovalo. Terajšie vzťahy medzi niektorými ľuďmi, ktorí prežili spolu kus života, sú naozaj často veľmi smutné. Najbližší človek je neraz tomu druhému najväčším nepriateľom, nevieme sa ubrániť neprajnosti, závisti a tomu, aby sme si nevylievali svoju zlosť na vlastné neúspechy a nespokojnosť so životom, na svojom partnerovi. Často je na vine súčasná mizerná ekonomická situácia, v ktorej žijeme, mnoho párov je spolu len kvôli tomu, že im finančné možnosti nedovoľujú zo vzťahu odísť a potom to cítiť na atmosfére, v ktorej spolu ostávajú žiť naďalej. Práve tú si so sebou potom odnášajú naše deti do svojho ďalšieho života, sú ňou zbytočne poznačené a často podobné správanie prenášajú do svojich partnerských vzťahov. Aj ostatné názvy kníh som vymyslela sama a zatiaľ žiadne vydavateľstvo nemalo potrebu meniť ich.
Kto je vaším najväčším kritikom? Máte nejakého „poradcu“, ktorému čítate úryvky z vášho rukopisu a on hovorí: „Toto nie.“ Alebo „Toto je super?“.
- Určite mám. Je ňou moja priateľka z detstva, ktorá pochádza z nášho mesta, ale už niekoľko rokov žije v USA. Jej posielam rukopis najskôr, aby som sa dozvedela jej názor ešte pred tým, ako kniha putuje do vydavateľstva. No kritikom, na ktorého dám asi najviac je aj moja vlastná už dospelá dcéra Edita, ktorá je už od detstva vášnivou a náročnou čitateľkou. Jej názor má pre mňa čoraz väčšiu cenu a preto som rada, že práve moja najnovšia ôsma kniha prešla u nej bez väčšej kritiky a dokonca ju vyhodnotila ako moju zatiaľ najlepšiu knihu A rada si nechám poradiť aj od svojho životného partnera.
Blížia sa Vianoce, ako prežijete tento sviatok vy?
- Určite v kruhu svojich najbližších, bez nich by tento sviatok nemal pre mňa žiadnu cenu. Budem sa snažiť vytvoriť pre nich príjemnú atmosféru, vianočnú pohodu a urobím všetko preto, aby sa v mojej spoločnosti cítili dobre. Viem, že sa mi to dvojnásobne vráti v podobe mojej vlastnej duševnej pohody. A hlavne, budem sa snažiť, aby sme nepodľahli mylnej predstave, že bez zbytočnej nervozity, zhonu či bez neukojených materiálnych požiadaviek našich vlastných i našich detí, nemôžu byť tieto sviatky krásne. Môžu. Tie najkrajšie darčeky, úsmev, objatie či pohladenie, sú celkom zadarmo a nikdy ich nie je dosť. Vychutnajme si prítomnosť našich najbližších a dajme im najavo, že bez nich by náš život bol oveľa smutnejší. Prajem všetkým čitateľkám i čitateľom, aby si počas tohtoročných vianočných sviatkov oddýchli a aby mali stále dôvod na úsmev. Počas Vianoc, ale aj počas celého budúceho roka.
